The reconciliation of the work and family lifeand the insurance system

Doc. JUDr. Ján Matlák, CSc. *

Annotation

Unfavorable demographic development, economic recession and rising unemployment is a the reason for increased protection for endangered families, resulting in the effort to reconcile the work and family life. In addition to working flexibility in this regard it is of particular importance the social protection of employees, primarily through a personal and material scope of social insurance.

Úvod

Rodina je biosociálna skupina (primárna skupina) tvorená jednotlivcami spätými manželstvom, pokrvným príbuzenstvom alebo adopciou. Členovia rodiny sa riadia ustálenými vzormi správania sa, každý člen rodiny plní určitú sociálnu úlohu. Rodina plní viacero funkcií, a to predovšetkým reprodukčnú, výchovnú, ekonomickú, prípadne výrobnú, ochrannú, emocionálnu funkciu. „Aby rodina mohla plniť svoje funkcie voči svojim členom aj voči spoločnosti, potrebuje také prostredie, ktoré podporuje jej stabilitu a sociálnu kvalitu vzťahov.[1]“ Rodina je priestorom, v ktorom dochádza k formovaniu osobnosti človeka, k výchove a rastu nových generácií.[2] Na prosperite rodiny a hlavne na jej biologicko-reprodukčnej funkcii závisí rozvoj spoločnosti, ako aj kultúrny, sociálny a ekonomický rozvoj štátu.

V teórii  neexistuje jednotná definícia rodinnej politiky. Rodinná politika sa formovala popri sociálnej politike a stala sa jej súčasťou. Samozrejme, ako sa neustále mení celá sociálna oblasť, zmeny nastali aj v rámci rodinnej politiky. K najzásadnejším zmenám patrí zmena rodinnej štruktúry prejavovaná neustále nízkou pôrodnosťou, zvýšenou rozvodovosťou, zvýšením počtu mimomanželských spolužití, zvýšenou ekonomickou aktivitou žien a celkovou zmenou životných stratégií obyvateľstva.  Tieto zmeny sú súhrnne označované ako druhý demografický prechod. Ide o proces významnej zmeny demografických vlastností spoločnosti, ktorý je charakteristický predovšetkým poklesom pôrodnosti, a to až pod hranicu jednoduchej reprodukcie. Tento proces možno chápať ako  dôsledok zmien hodnôt, a to predovšetkým rastom individualizmu. Zmenené hodnoty priniesli zmenu demografického chovania ľudí, napr. z hľadiska väčšieho počtu mimomanželských spolužití, relatívne väčší počet detí narodených mimo manželstva, rast veku matiek v čase prvého pôrodu, ako aj masové rozšírenie antikoncepcie.

Ďalším problémom je ekonomická recesia a rastúca nezamestnanosť, na ktorú jednotlivé štáty reagujú zvýšenou ochranou ohrozených rodín a predovšetkým snahou zosúladenia rodinného a pracovného života.[3]

I.  Poisťovací systém

Osobitné postavenie v rámci práva sociálneho zabezpečenia má poisťovací systém ako  jedna z najdôležitejších častí sociálneho práva. Na poistných vzťahoch je vo väčšine krajín, a platí to aj pre Slovenskú republiku, budovaný sociálny systém. Ďalšie časti sociálneho práva tento systém dopĺňajú, resp. vypĺňajú „medzery“ v sociálnom zabezpečení.

Úlohou poisťovacieho systému je ochrana veľkej časti obyvateľstva proti zmenám v živote, a to predovšetkým pokiaľ ide o následky vo vzťahu k pracovnej sile, čo má dopad na pracovný ako aj rodinný život jednotlivca. Sociálne poistenie legislatívne upravené v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) predstavuje osobitnú formu zabezpečenia, ktorá sa podstatne odlišuje od iných foriem sociálneho zabezpečenia, ako napr. od systému štátnej sociálnej podpory a systému sociálnej pomoci.

Snaha eliminovať neistotu vedie k organizovanej ľudskej činnosti, ktorej výsledky sú žiadanou ponukou, keď dochádza k presunu rizika náhodných dôsledkov strát na špeciálnu spoločenskú inštitúciu – poisťovňu. Poistenie predstavuje teda presun rizika náhodných dôsledkov fyzických strát na majetku a zdraví ľudí, zodpovednosti za škody, resp. prerušenie ekonomickej činnosti z jednotlivých subjektov tejto činnosti na špecializovanú inštitúciu za odplatu. Z hľadiska sociálneho poistenia v Slovenskej republike touto inštitúciou je Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia.

V poistení existujú dve veličiny, ktoré musia byť vo vzájomnej súvislosti, a to výkon a protivýkon, pričom existuje pomernosť výkonu a protivýkonu. To znamená, ak dôjde k poistnému prípadu, poistený dostane celý poistný výkon (dávku) bez ohľadu na to, koľko príspevkov dovtedy odviedol. Na druhej strane, ak poistený platí príspevky a nenastane u neho žiadna poistná udalosť, nedostane žiadny výkon, t. j. neposkytne sa mu žiadna dávka, resp. služba. V právnej teórii existuje názor, že poistenie je samostatný právny vzťah, na základe ktorého jeden subjekt je povinný nahradiť škodu inému subjektu, ktorá hrozí z neistej udalosti a za preberanie nebezpečenstva dostane vypočítanú odplatu. Podstatným znakom poistného vzťahu je právny nárok. V prípade, ak právny nárok chýba, nejde o poistenie, ale napr. o podporu, pomoc, dobročinnosť.

Z uvedeného vyplýva, že poisťovací systém ako jeden z najvýznamnejších systémov sociálneho zabezpečenia zahŕňa v sebe príspevkovú povinnosť prevažnej časti ekonomicky činného obyvateľstva. Poisťovací systém je teda príspevkovým systémom, čo znamená, že taxatívne určené subjekty sú povinné platiť poistné na sociálne poistenie.[4] V danom prípade ide o vymedzenie osobného rozsahu poisťovacieho systému, teda o vymedzenie subjektov, ktoré sú, prípadne môžu byť, subjektom zúčastneným na poisťovacom systéme. Z hľadiska osobného rozsahu sociálno-poisťovacie právne vzťahy sú buď povinné alebo dobrovoľné.

II. Osobný rozsah  sociálneho poistenia

Povinne nemocensky a povinne dôchodkovo je poistený predovšetkým zamestnanec[5], a to bez akéhokoľvek prejavu jeho vôle. Pokiaľ ide o samostatne zárobkovo činnú osobu[6], táto je povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená, ak  jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol v rozhodujúcom období vyšší ako 12-násobok minimálneho  vymeriavacieho základu, t. j. od 1. júla 2015, ak jej príjem bol vyšší ako 4 944 €. Pokiaľ ide o poistenie v nezamestnanosti, povinne poistený je iba zamestnanec. Aj keď z hľadiska osobného rozsahu garančného a úrazového poistenia je povinne poistený iba zamestnávateľ, v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo v prípade pracovného úrazu alebo choroby z povolania, zamestnancovi patrí za určitých zákonom ustanovených podmienok dávka garančného poistenia alebo niektorá z dávok úrazového poistenia.

V roku 2014 Sociálna poisťovňa evidovala priemerne 162 455 zamestnávateľov za mesiac, pričom títo zamestnávali priemerne mesačne 1 750 652 zamestnancov v  pracovnom pomere s pravidelným príjmom a 50 897 zamestnancov v pracovnom pomere s nepravidelným príjmom. Okrem výkonu práce na základe pracovných zmlúv zamestnávatelia uzatvárali dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov), ktorých počet dosiahol v roku 2014 v priemere mesačne 440 074. Sociálna poisťovňa v roku 2014 evidovala priemerne mesačne 224 138 povinne sociálne poistených samostatne zárobkovo činných osôb.

Vzhľadom na to, že sociálne poistenie je súčasťou systému sociálnej ochrany, okrem ekonomicky činných subjektov, povinne, ale iba dôchodkovo, sú poistené aj ekonomicky neaktívne osoby, pričom ide predovšetkým o osoby, u ktorých ekonomická aktivita je vylúčená z dôvodu starostlivosti o dieťa. Do tohto okruhu patria osoby starajúce sa riadne o dieťa do 6 rokov veku bez ohľadu na jeho zdravotný stav, ako aj osoby starajúce o dieťa po dovŕšení šiestich rokov veku najdlhšie do 18 rokov jeho veku. Okrem starostlivosti o takéto deti sa na účely vzniku povinného dôchodkového poistenia vyžaduje splnenie aj ďalších podmienok, ako je absencia povinného dôchodkového poistenia osoby vykonávajúcej starostlivosť, nepriznanie predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, nedovŕšenie dôchodkového veku, trvalý pobyt na území SR u osoby poskytujúcej starostlivosť ako aj u dieťaťa a podanie prihlášky na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti.

Povinne dôchodkovo poistená je aj fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne v rozsahu najviac 12 rokov, ak nie je dôchodkovo poistená, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tohto opatrovania alebo výkonu osobnej asistencie.

Určitá osobitosť platí pre  fyzickú osobu, ktorej sa vypláca úrazová renta, nakoľko táto osoba je povinne, ale iba starobne poistená, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku. Poistné na starobné poistenie v danom prípade platí Sociálna poisťovňa.

Od 1. júla 2015 sa okruh povinne dôchodkovo poistených ekonomicky neaktívnych osôb rozšíril aj o ohrozeného svedka alebo chráneného svedka, ktorí dovŕšili 16 rokov veku a ktorí podľa vyjadrenia orgánu príslušného na poskytovanie ochrany a pomoci nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť, ak nie sú dôchodkovo poistení, nebol im priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšili dôchodkový vek. Rozšírenie osobného rozsahu povinného dôchodkového poistenia je odôvodnené tým, že osoby zaradené do programu ochrany svedka často nemôžu byť z objektívnych príčin zárobkovo činné a počas tohto obdobia nemajú možnosť byť dôchodkovo poistené. Poskytnutie svedectva týmito osobami môže byť v rámci trestného konania kľúčovým, pretože napomáha odhaľovať a usvedčovať páchateľov závažných trestných činov. Ide o celospoločensky prospešné konanie, preto má štát záujem na tom, aby tieto osoby boli v období, kedy sú zaradené do programu ochrany svedkov, pokryté dôchodkovým poistením.

Tak ako aj u ostatných ekonomicky neaktívnych osôb, aj u týchto osôb poistné na dôchodkové poistenie platí štát, avšak len počas obdobia, kedy objektívne nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť. Posudzovanie objektívnej nemožnosti vykonávania zárobkovej činnosti, ako skutočnosti podmieňujúcej povinné dôchodkové poistenie, je v pôsobnosti orgánu príslušného na poskytovanie ochrany a pomoci. Ohrozený svedok alebo chránený svedok sa do okruhu povinne dôchodkovo poistených osôb zaradí na základe vyjadrenia orgánu príslušného na poskytovanie ochrany a pomoci, o tom, že ide o takúto osobu a táto nemôže vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného okruhu sa vyradí na základe vyjadrenia tohto orgánu o tom, že predmetnej osobe už nebránia objektívne dôvody vo výkone zárobkovej činnosti.

Určite jedným z dôvodov prečo aj ekonomicky neaktívne osoby sú povinne dôchodkovo poistené je skutočnosť, že „dávkové plnenie v starobe uskutočňuje sociálno-preventívnu funkciu, ktorej obsahom je vylúčiť situácie smerujúce k sociálnej exklúzii jednotlivca mimo spoločenských procesov a aktivít“.[7]

Na rozdiel od zdravotného poistenia osobný rozsah ekonomicky neaktívnych osôb v sociálnom poistení je oveľa užší, pričom dochádza k posilňovaniu dobrovoľnej účasti na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti. Pokiaľ ide o dobrovoľnú účasť na poistných vzťahoch sociálneho poistenia, za diskutabilné možno považovať napr. vylúčenie povinne nemocensky poistenej osoby, t. j. aj zamestnanca na dobrovoľnom nemocenskom poistení. To znamená, že zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený a platí si poistné na nemocenské poistenie aj niekoľko rokov, sa na účely možnosti vyššej dávky nemocenského poistenia nemôže dobrovoľne poistiť, kým u nezamestnaného táto možnosť existuje. Cieľom tejto legislatívnej úpravy je „predísť účelovému zvyšovaniu vymeriavacieho základu na určenie súm nemocenských dávok, napr. pri plánovaných medicínskych zákrokoch vyžadujúcich si dočasnú pracovnú neschopnosť a dávky v nezamestnanosti v prípadoch, ak zamestnanec vopred vie o prípadnom ukončení pracovnoprávneho vzťahu“. Poistenec, a to aj zamestnanec, u ktorého nie je predpoklad ukončenia pracovnoprávneho vzťahu, si právom kladie otázku, v ktorých prípadoch sa má dobrovoľne poistiť nemocensky alebo pre prípad  nezamestnanosti.

Pokiaľ ide o dobrovoľnú účasť na poistných vzťahoch sociálneho poistenia, zákon o sociálnom poistení bol viac – krát novelizovaný. Jedna z noviel zaviedla tzv. „balíčky“, t. j. poistenec, ak chce byť dobrovoľne nemocensky poistený, musí byť zároveň dobrovoľne dôchodkovo poistený alebo ak chce byť dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, musí byť dobrovoľne poistený aj nemocensky ako aj dôchodkovo. Zavedenie tzv. „balíčkov“ bolo odôvodnené zneužívaním možnosti dobrovoľného poistenia. Viacerí si však kladú otázku: Z akého dôvodu, ak si chcem na báze dobrovoľnosti vyriešiť nepriaznivú sociálnu situáciu v najbližšom období, napr. z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva, musím si riešiť problém napr. starobného dôchodku, čo môže prísť do úvahy hlavne u mladých poistencov až za niekoľko desiatok rokov?

 III.  Vecný rozsah sociálneho poistenia

Povinnosť (obligatórnosť) ako aj dobrovoľnosť (fakultatívnosť) poistenia svojím spôsobom chráni spoločnosť od neustáleho poskytovania dávok z jej strany pri vzniku viac-menej objektívnych rizík, teda rizík, s ktorými nemožno kalkulovať, ako je choroba, invalidita, staroba, pracovné úrazy, choroby z povolania, tehotenstvo, materstvo, nezamestnanosť a pod. Poisťovací systém je poznačený tým, že dávkové plnenia vo forme dávok pri splnení dávkových predpokladov sa odvíjajú alebo sú odvodené z príspevkov financovaných poistencami, teda osobami, ktoré plnením odvodovej povinnosti tvoria finančné zdroje poisťovacieho systému. Už z toho vyplýva, že poisťovací systém predpokladá okrem vzniku určitých rizík aj osobnú participáciu občana. V rámci tohto systému sa vo väčšine krajín uplatňuje princíp sociálnej solidarity a garancie štátu.

Týmto poisťovacím „nátlakom“ sa poisťovací systém odlišuje od súkromného individuálneho poistenia. Povinný poisťovací systém znamená, že pri existencii určitých predpokladov daných zákonom, bez ohľadu na prejav vôle poistencov, vznikajú sociálno-poisťovacie vzťahy, a to priamo zo zákona (ex lege). Na vznik týchto vzťahov u niektorých subjektov (napr. u zamestnanca) teda nie je potrebné ani splnenie prihlasovacej povinnosti a ani platenie poistného. Osobitné postavenie v rámci povinných poisťovacích vzťahov majú samostatne zárobkovo činné osoby.

Sociálno-poisťovací systém plní významnú úlohu v rámci zosúlaďovania pracovného a rodinného života tým, že vytvára predpoklady dávkového plnenia v budúcnosti v prípade existencie sociálneho rizika. Prostredníctvom dávok tento systém zabezpečuje ekonomickú istotu poistencov ako aj členov ich rodín pri zákonom vymedzených nepriaznivých sociálnych situáciách. Z hľadiska vecného rozsahu sociálneho poistenia je poistenec zabezpečený napr. pri dočasnej pracovnej neschopnosti, potrebe ošetrovať fyzickú osobu, materstve, starobe, invalidite, strate živiteľa rodiny, strate zamestnania, insolventnosti zamestnávateľa, pracovnom úraze, chorobe z povolania.

Aj keď z vecného rozsahu zákon o sociálnom poistení zahŕňa riešenie všetkých rizikových situácií s nepriaznivým dopadom na rodinný život, určité rezervy sú vo výške dávok.  Z hľadiska nemocenského poistenia sa dávky poskytovali maximálne z 1,5-násobku priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za príslušný kalendárny rok (ďalej len „priemerná mzda“), čo bol aj maximálny vymeriavací základ pre platenie poistného na nemocenské poistenie. Od roku 2013 sa maximálny vymeriavací základ zvýšil na 5-násobok priemernej mzdy, pričom maximum výšky dávok nemocenského poistenia je aj naďalej dané 1,5-násobkom  priemernej mzdy.

Pri poistení v nezamestnanosti maximum poistného bolo stanovené na 4-násobok priemernej mzdy, pričom dávka v nezamestnanosti bola maximálne vo výške 3-násobku priemernej mzdy. Aj pri tomto maxime došlo v roku 2013 k jeho zvýšeniu, a to na 5-násobok priemernej mzdy, ale  zároveň nastalo zníženie maxima pre výšku dávky v nezamestnanosti na 2-násobok priemernej mzdy.

Dávky nemocenského poistenia (nemocenské, ošetrovné, materské, vyrovnávacia dávka) ako aj dávka v nezamestnanosti sú určené percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu, čo znamená, že ide o priamu väzbu medzi príjmom poistenca a výškou dávky. Aj vzhľadom na nepriaznivý demografický vývoj by bolo vhodné uvažovať o zvýšení percentuálnej sadzby napr. na účely materského. Pokiaľ ide o ošetrovné, hlavne nové trendy v spolunažívaní rodičov detí si vyžadujú upraviť vymedzenie okruhu fyzických osôb, pri ochorení ktorých vzniká poistencovi nárok na ošetrovné. Platná právna úprava napr. z tohto okruhu fyzických osôb vylučuje rodiča dieťaťa, ak nie je s poistencom v manželskom zväzku, a to aj za podmienky, ak žijú v spoločnej domácnosti.

V tejto súvislosti treba poukázať aj na určitú disproporciu medzi čakacou dobou a podpornou dobou pre poskytovanie dávky v nezamestnanosti. Jednou z podmienok pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti je skutočnosť, že v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie musí byť občan poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. Táto požiadavka trvania poistenia najmenej dva roky v posledných troch rokoch  má  v mnohých prípadoch nepriaznivý dopad na určité okruhy subjektov. Napr. u mladých ľudí, t. j. u absolventov stredných škôl, ale aj u absolventov vysokých škôl, ktorí sa v prvých dvoch rokoch stanú bez vlastnej viny nezamestnaní, nevznikne nárok na dávku v nezamestnanosti, ak počas štúdia sa nezaradili medzi dobrovoľne poistené osoby a neplatili si poistné na poistenie v nezamestnanosti sami.

Ďalší okruh subjektov, ktorých sa nepriaznivo dotýka požiadavka účasti na poistení v nezamestnanosti v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie najmenej po dobu dvoch rokov tvoria občania snažiaci sa v maximálnej miere uplatniť na trhu práce, ale v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti nemajú šancu. Aj na ich strane ide o nezavinené sociálne riziko, a napriek tomu im nevznikne nárok na dávku v nezamestnanosti.

Uvedená požiadavka účasti na poistení v nezamestnanosti sa negatívne dotýka aj osôb so zdravotným postihnutím, nakoľko u viacerých z nich absentuje ekonomická činnosť. Žiaľ ,zdravotné postihnutie v súčasnom konkurenčnom prostredí môže byť a v niektorých prípadoch aj je takmer neprekonateľnou prekážkou pri snahe takejto osoby nájsť si uplatnenie na  trhu práce. A preto „zaradenie osôb so zdravotným postihnutím do pracovného procesu je významnou formou integrácie týchto osôb, ako aj prevenciou pred nepriaznivou sociálnou situáciou, ktorou je stav hmotnej núdze[8]“.

V porovnaní s právnymi úpravami členských krajín Európskej únie, v prípade slovenskej právnej úpravy  išlo a aj ide o jednu z najtvrdšie formulovaných podmienok vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. „Od januára 2014 nastalo aj pre nezamestnaných viacero zmien. Okrem toho, že si nezamestnaní popri poberaní dávky v nezamestnanosti môžu privyrobiť formou dohody, prípadne aj viacero dohôd, podmienkou poberania dávky v hmotnej núdzi je povinnosť si ju odpracovať.[9]“

IV.  Záver

Významným prvkom vo vzťahu k zosúlaďovaniu pracovného a rodinného života zamestnancov sú opatrenia týkajúce sa organizácie práce a podmienok výkonu práce na úrovni zamestnávateľského subjektu. V tomto smere osobitný význam má pracovná flexibilita, ktorá reaguje na meniace sa ekonomické podmienky, je prejavom snahy zamestnávateľov udržať si konkurencieschopnosť, a súčasne jednou z hlavných možností  zosúladenia pracovného a rodinného života. Toto zosúladenie si vyžaduje potrebu zavádzania nových opatrení týkajúcich sa organizácie práce a podmienok výkonu práce.

K vyjadreniu sociálneho rozmeru zamestnancov určite pozitívne vplýva legislatívna úprava vyjadrená v práve sociálneho zabezpečenia s osobitným dôrazom na sociálno-poisťovacie právne vzťahy. Aj keď možno konštatovať, že sociálne riziká zamestnanca pri výkone práce sú vo väčšine prípadov kryté vecným rozsahom sociálneho poistenia, nájdu sa ešte „medzery“, najmä pokiaľ ide o rozsah a hlavne výšku sumy jednotlivých dávok. Aj z toho pohľadu treba v rámci legislatívnych úprav venovať týmto problémom náležitú pozornosť a tak pozitívne vplývať na rovnováhu pracovného a rodinného života zamestnancov.

Literatúra:

HLÁSNA, S. 2013: Teoretické základy výchovy. Dubnica nad Váhom : DTI. ISBN 978-80-89400-85-0

HLÁSNA, S. – HORVÁTH, M. 2012: Komponenty kvality života detí, mládeže a dospelých a právnych aspektoch. Báčsky Petrovec : BPS EKSELENT DOO. 164 s. ISBN: 978-86-89071-00-9.

LACKO, M. 2011. Hmotné zabezpečenie v starobe.  Sprint dva. Bratislava. 120 s. ISBN 978-80-89393-65-7

TREĽOVÁ, S. 2014. Materská dovolenka a rodičovská dovolenka zamestnanca. In: Labor ipse voluptas : pocta prof. JUDr. Helene Barancovej, DrSc. - Kraków : Spolok Slovákov v Poľsku. - S. 327-338. - ISBN 978-83-7490-769-9

TREĽOVÁ, S. 2014. Pomoc v hmotnej núdzi rodinám s deťmi. In: Úlohy štátu pri riešení dlhodobej nezamestnanosti. - Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave. - S- 77-85. - ISBN 978-80-7160-386-3

TREĽOVÁ, S. 2014. Integrácia občanov so zdravotným postihnutím do pracovného procesu. In: Osoby so zdravotným postihnutím v práve Slovenskej republiky a Českej republiky, - Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk. S. 218-228. - ISBN 978-80-7380-497-8

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov