The reconciliation of the work and family life in respect of the state social support

JUDr. Silvia Treľová, PhD. *

Annotation

The help of the state and society to families with children should be seen as an important social investment into the future development of the community and not as a burden on the state budget. Therefore the fact that in the legislation of the state benefits should be expressed the effort of the state to reduce the disparities in standards of living of citizens of childless households and parents with children. Particular importance in the system of state social support has the parental allowance, and the allowance for childcare.

Úvod

Jedným z najvážnejších, no nie v súčasnosti dostatočne riešeným problémom, je nepriaznivý demografický vývoj, čoho dôkazom, podobne ako v celej Európskej únii aj na Slovensku, sú zaznamenávané problematické ukazovatele ohľadom pôrodnosti. Na Slovensku a aj v ostatných európskych krajinách sa postupne eviduje veľmi malý počet narodených detí pri porovnaní s predchádzajúcim obdobím.[1] Dlho pretrvávajúca nízka pôrodnosť má za následok zníženie počtu ročne narodených detí, čoho dôsledkom  bude veľký počet populácie prechádzať do dôchodkového veku a na druhej strane čoraz menší počet populácie sa bude zaraďovať medzi ekonomicky aktívne obyvateľstvo.

Komplexná a účinná politika podporujúca .rodinu vo všetkých jej základných sociálnych funkciách, t. j. prorodinná politika, by .mala vychádzať z presvedčenia, že starostlivosť o deti .a ich výchova nie je len súkromnou .záležitosťou rodičov, ale aj problémom celej spoločnosti. Pomoc štátu a spoločnosti rodinám s deťmi musí byť chápaná ako významná sociálna investícia do budúceho rozvoja spoločnosti a nie ako záťaž pre. štátny rozpočet.[2]  Rodinnú politiku možno chápať ako súbor činností a opatrení štátu, ktorá vedome smeruje k uznaniu a podpore výkonu rodinných funkcií v spoločnosti, vrátane finančnej i nefinančnej .kompenzácie nákladov na ne vynaložených. Tieto opatrenia nemožno ohraničovať len oblasťou populačnej politiky, tá sa totiž vzťahuje iba .na reprodukčnú funkciu rodiny. Nevyhnutné sú aj sociálno-politické opatrenia zamerané na podporu .konkrétnych rodín a ich členov.

Rodinnú politiku, ako súčasť sociálnej politiky, možno chápať ako komplexný systém podpory rodín, ktorý nesmeruje k uprednostneniu jednej z jej funkcií (napr. populačnej), ale k posilneniu schopnosti rodín plniť všetky prirodzené funkcie a ďalej ich rozvíjať. Dlhodobým cieľom rodinnej politiky je inštitucionálna podpora zdravej funkčnej rodiny a podpora zakladania rodín .prostredníctvom vytvorenia výrazne priaznivejších ekonomických podmienok pre rodinu, predovšetkým pre rodinu s nezaopatrenými deťmi.[3] Súčasťou by malo byť aspoň čiastočné, ale zreteľné vyrovnávanie nutných .nákladov rodín s deťmi v porovnaní s bezdetnými rodinami a jednotlivcami, a to v rovine sociálnych transferov ako aj ponuky verejných sociálnych služieb.

I. Systém štátnej sociálnej podpory

Významným nástrojom štátu podporujúcim rodiny s deťmi je v plnom rozsahu  systém sociálneho zabezpečenia, ktorý predovšetkým prostredníctvom dávok štátnej sociálnej podpory predstavuje účinný prostriedok presadzovania rodinnej politiky štátu. Aj keď v rámci systému štátnej sociálnej podpory sú rezervy, treba poukázať na skutočnosť, že ostatné oblasti podpory rodín s deťmi nie sú na dostatočnej úrovni, napr. pokles kapacity v detských jasliach, materských škôlkach. Z hľadiska podpory rodinám s deťmi vo veľkej miere absentuje podpora zlučiteľnosti rodinného a pracovného života.[4]

V ostatnom období jednou z príčin odkladania materstva je uvádzaná obava z nepriaznivej ekonomickej situácie, ku ktorej dochádza v mladej domácnosti v súvislosti s narodením  dieťaťa. To, že náklady na výchovu detí narastajú je nepochybné a zo strany rodičov sú často vnímané ako neúnosná finančná záťaž. Systém dávok v rámci štátnej sociálnej podpory je jedným z dôležitých nástrojov, prostredníctvom ktorého  štát môže výrazne prispieť k regulácii rodinného života. Dávky štátnej sociálnej podpory (napr. príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok na viac súčasne narodených detí, prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa, príspevky na dieťa pri náhradnej starostlivosti) sú, resp. by mali byť dôležitým zdrojom príjmov najmä pre rodiny s dieťaťom v predškolskom  veku. Mala by byť v nich vyjadrená snaha štátu zmierniť rozdiely v životnej úrovni domácnosti bezdetných občanov a rodičov s deťmi. Túto skutočnosť by mal mať na zreteli aj systém štátnej sociálnej podpory, nakoľko veľká časť v rámci neho poskytovaných dávok je spojená s narodením .dieťaťa a obdobím bezprostredne nadväzujúcim, kedy je rodina často zabezpečená len jedným pracovným príjmom z dôvodu starostlivosti o dieťa, resp. v niektorých prípadoch príjem predstavujú iba tieto dávky.

V  systéme štátnej sociálnej podpory nastalo v ostatnom období viacero legislatívnych úprav, čo z hľadiska aplikačnej praxe vyvoláva viacero problémov, hlavne pokiaľ ide o   neprehľadnosť a .zložitosť celého systému. 

Dôležitými nástrojmi zosúladenia rodinného a pracovného života sú rodičovská dovolenka,  rodičovský príspevok a príspevok na starostlivosť o dieťa, ktoré v  podmienkach  Slovenskej republiky postupne menili svoje funkcie a význam. Rodičovská dovolenka na jednej strane  a rodičovský príspevok ako aj príspevok na starostlivosť o dieťa sú dva odlišné nástroje, pričom rodičovská dovolenka je inštitútom pracovného práva .a rodičovský príspevok s príspevkom na starostlivosť o dieťa sú inštitútmi práva sociálneho zabezpečenia a konkrétne dávkami štátnej sociálnej podpory.

II. Rodičovská dovolenka

Na rozdiel od materskej dovolenky, ktorá v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) je ospravedlneným pracovným voľnom zo zamestnania, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnankyni v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa, rodičovská dovolenka má podporiť .slobodnejšiu voľbu rodiča medzi zamestnaním a starostlivosťou o dieťa. Ďalšiu funkciu, ktorú má rodičovská dovolenka plniť, je psychológmi doporučená starostlivosť rodiča, ktorá je podľa nich .veľmi dôležitá pre ďalší vývoj dieťaťa a nemala by byť narušovaná inými povinnosťami. Predchádzajúci príjem má kompenzovať dávka štátnej sociálnej podpory, a to rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. Relatívne nízka hodnota týchto dávok, .nulová závislosť na výške predchádzajúceho príjmu,  problémy plynúce z viacročnej absencie v zamestnaní ako aj strata praxe v profesii viedli k postupným zmenám v systéme štátnej sociálnej podpory. U oboch dávok podľa platnej právnej úpravy sa umožňuje výkon zárobkovej činnosti, resp. u príspevku na starostlivosť o dieťa táto zárobková činnosť je podmienkou pre jeho priznanie.

Podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku alebo šesť rokov veku, ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť. Rodičovská dovolenka slúži na prehĺbenie starostlivosti o dieťa a  poskytuje sa  v rozsahu o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac.

Rodič (žena a muž alebo iba žena alebo iba muž) písomne oznámia zamestnávateľovi najmenej jeden mesiac vopred predpokladaný deň nástupu na rodičovskú dovolenku, predpokladaný deň jej prerušenia, skončenia a zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia rodičovskej dovolenky. Z uvedeného vyplýva, že o rodičovskú dovolenku môže požiadať iba matka alebo otec, no nie je vylúčená možnosť čerpania rodičovskej dovolenky oboma rodičmi pri starostlivosti o to isté dieťa.

Za pozitívum treba považovať jednu z noviel Zákonníka práce, v zmysle ktorej  rodičovskú dovolenku možno poskytnúť najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši päť rokov veku, a ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši osem rokov veku, a to najviac v rozsahu, v ktorom sa táto dovolenka v období troch, resp. šiestich rokov nečerpala. Aplikačná prax však ukazuje, že táto možnosť sa využíva iba v minimálnej miere.

Nárok na rodičovskú dovolenku má aj žena a muž, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

III. Hmotné zabezpečenie počas rodičovskej dovolenky

Hmotné zabezpečenie zamestnanca (ženy alebo muža) počas rodičovskej dovolenky  je v praktickej rovine kryté poskytovaním rodičovského príspevku alebo príspevku na starostlivosť o dieťa. V tomto prípade, treba .rozlišovať medzi podmienkami čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce  a podmienkami nároku na rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“)  a zákona č 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o príspevku pri narodení dieťaťa“), hoci obdobne možno konštatovať, že čas čerpania rodičovskej dovolenky a čas trvania nároku na rodičovský .príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa sa vo väčšine prípadov  navzájom kryjú. Toto konštatovanie neplatí vtedy, ak  napriek existencii nároku na poskytnutie rodičovskej dovolenky. súčasne nie je splnená niektorá zo zákonom ustanovených podmienok nároku na rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. Ide o prípad, ak  žena alebo muž čerpá rodičovskú .dovolenku, no nespĺňa všetky podmienky na poskytovanie rodičovského príspevku alebo príspevku na starostlivosť o dieťa,  čo znamená, že ani jedna z týchto dávok nebude vyplatená. Samozrejme môže nastať opačný prípad, a to nenastúpenie rodiča na rodičovskú dovolenku, kedy rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa pri splnení všetkých zákonom ustanovených podmienok bude poskytovaný. Rodičovský príspevok ako aj príspevok na starostlivosť o dieťa sú štátnymi sociálnymi dávkami a oprávnená osoba si uplatňuje na ne nárok na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom nárok na niektorú z týchto dávok má iba jeden z rodičov, kým rodičovskú dovolenku môžu čerpať obaja rodičia  pri starostlivosti o to isté dieťa.

IV. Rodičovský príspevok

Oprávnenou osobou, ktorá si môže uplatniť nárok na rodičovský príspevok je rodič dieťaťa, fyzická osoba, ktorej je dieťa zverené .do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na .základe rozhodnutia súdu alebo na základe rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo manžel (manželka) rodiča dieťaťa,. ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti. Podmienkou však je, že oprávnená osoba zabezpečuje riadnu. starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky.

Pod pojmom riadna starostlivosť o dieťa sa rozumie starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu .a psychického vývinu dieťaťa, najmä zabezpečenie  primeranej výživy dieťaťa, hygieny dieťaťa, jeho výchovy a. dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa. Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa. osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.[5] V prípade, že sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna .oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do .striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo schváli dohodu rodičov. Ak je v rodine viac detí, vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok a len. jednej oprávnenej osobe určenej podľa ich dohody.

Dĺžka doby poskytovania rodičovského príspevku je vymedzená do 3 rokov veku dieťaťa alebo do 6 rokov veku dieťaťa, .ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. S cieľom podporiť inštitút náhradnej starostlivosti, bol okruh detí na ktoré patrí rodičovský príspevok rozšírený aj o dieťa do 6 rokov veku, ktoré je zverené do .starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, najdlhšie tri roky. od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe. Toto rozšírenie okruhu detí, na ktoré patrí rodičovský príspevok až do 6 rokov veku treba hodnotiť pozitívne.

Menej pozitívne sa javí výška sumy tejto štátnej dávky, ktorá v súčasnom období je 203,20 € mesačne, pričom o túto sumu ide aj v prípade, ak oprávnená osoba sa stará o viac detí vo vekovom zložení do 3 rokov, resp. do 6 rokov. Treba však poznamenať, že ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dve alebo viac súčasne narodených detí, rodičovský príspevok sa zvyšuje. o 25% na každé ďalšie súčasne narodené dieťa.

Okrem zvýšenia sumy rodičovského príspevku o 25% na každé ďalšie súčasne narodené dieťa, zákon o rodičovskom príspevku uplatňuje aj sankciu vo výške rodičovského príspevku, keď táto dávka je mesačne iba 50% sumy 203,20 €, alebo sumy zvýšenej o 25% na každé ďalšie súčasne narodené .dieťa a to v prípade, ak oprávnená osoba nedbá najmenej tri po sebe nasledujúce .kalendárne mesiace o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky ďalšieho dieťaťa v jej .starostlivosti. Rodičovský príspevok sa v tejto zníženej sume poskytuje najmenej počas troch kalendárnych mesiacov od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom. škola oznámila príslušnému úradu práce sociálnych vecí a rodiny toto zanedbávanie plnenia povinnej školskej dochádzky. Aj keď účel tohto zníženia je jasný, diskutabilné je, či tento postup nezhoršuje sociálnu situáciu rodiny a samozrejme má negatívny dopad aj na deti.

Podľa zákona o rodičovskom príspevku počas poberania materského ako dávky nemocenského poistenia rodičovský príspevok nepatrí.  Existuje  však výnimka a to v prípade, ak sa oprávnenej osobe vypláca za celý. kalendárny mesiac materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte EÚ, ale v. sume nižšej, ako je suma rodičovského príspevku. Rodičovský príspevok sa poskytuje .počas tohto obdobia vyplácania materského vo výške rozdielu medzi sumou rodičovského príspevku a sumou materského alebo .obdobnej dávky ako materské v členskom štáte EÚ. Suma rodičovského príspevku platná k 31. decembru sa upravuje od 1. januára koeficientom, ktorým sa upravili sumy životného minima. O rodičovskom príspevku rozhoduje .a vypláca  ho oprávnenej osobe úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta pobytu oprávnenej osoby (ďalej len platiteľ).

Rodičovský príspevok .sa vypláca za celý kalendárny mesiac, aj keď sa podmienky nároku na tento príspevok splnili len za časť kalendárneho mesiaca, pričom sa vypláca mesačne pozadu, a to najneskôr do .konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba splnila podmienky nároku naň.    

Nárok na rodičovský príspevok za kalendárny mesiac zaniká uplynutím 6 mesiacov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý patril.

V. Príspevok na starostlivosť o dieťa

V rámci systému štátnej sociálnej podpory pri zosúlaďovaní pracovného a rodinného života, okrem rodičovského príspevku má osobitný význam aj príspevok na starostlivosť o dieťa. Ide o štátnu dávku poskytovanú rodičovi alebo fyzickej osobe, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Starostlivosťou na tieto účely sa rozumie poskytovanie starostlivosti dieťaťu v záujme jeho fyzického vývinu a psychického vývinu pri rešpektovaní najlepšieho záujmu dieťaťa a jeho práv v čase, keď oprávnená osoba vykonáva zárobkovú činnosť alebo študuje na strednej škole alebo na vysokej škole. Z uvedeného vyplýva, že kým pri poberaní rodičovského príspevku oprávnená osoba môže alebo aj nemusí byť ekonomicky činná, pre vznik nároku na príspevok na starostlivosť o dieťa sa vyžaduje výkon zárobkovej činnosti alebo štúdium na strednej škole alebo na vysokej škole.

Určenie podmienky výkonu zárobkovej činnosti alebo štúdia malo za následok ustanovenie potreby zabezpečenia starostlivosti o dieťa počas tejto doby poskytovateľom starostlivosti o dieťa. Ide o nový pojem v práve sociálneho zabezpečenia, pričom takýmto poskytovateľom môže byť

• zariadenie, ako napr. detské jasle, materská škola,
• iná právnická osoba, ktorá poskytuje starostlivosť dieťaťu,
• fyzická osoba, ktorá poskytuje starostlivosť dieťaťu podľa osobitného predpisu[6]
• iná fyzická osoba, ak neposkytuje starostlivosť dieťaťu podľa vyššie uvedeného predpisu a nevypláca sa jej rodičovský príspevok, alebo
• rodič, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť a nezabezpečí starostlivosť o svoje dieťa iným poskytovateľom.

Podľa toho, o ktorého poskytovateľa starostlivosti o dieťa ide, závisí aj výška sumy tohto príspevku. Ak poskytovateľom starostlivosti je zariadenie, ako napr. detské jasle, materská škola, iná právnická osoba, ktorá poskytuje starostlivosť dieťaťu alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje starostlivosť dieťaťu podľa osobitného predpisu, príspevok za kalendárny mesiac je v sume preukázaných výdavkov oprávnenej osoby na starostlivosť o dieťa, najviac v sume 230 €. V ostatných dvoch prípadoch suma príspevku na dieťa za kalendárny mesiac je 41,10 €. Sumy príspevku môže upraviť k 1. januáru kalendárneho roka vláda Slovenskej republiky nariadením. Na rozdiel od rodičovského príspevku, príspevok na starostlivosť o dieťa patrí  na každé dieťa do troch rokov veku, resp. do 6 rokov veku.

Ak je viac oprávnených osôb, ktoré spĺňajú podmienky nároku na príspevok, patrí príspevok na to isté dieťa len jednej z nich. Príspevok na starostlivosť o dieťa sa vypláca vždy za celý kalendárny mesiac, aj keď podmienky nároku na príspevok boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca.

Za pozitívum zavedenia tejto dávky možno považovať snahu o podporu zamestnanosti rodičov starajúcich sa o dieťa do troch rokov veku, resp. o dieťa do šiestich rokov veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.  To znamená, že ide o zlepšenie prístupu týchto rodičov na trh práce a spolu s poskytovateľmi starostlivosti o dieťa umožnenie zosúladenia ich pracovného a rodinného života. Na druhej strane podmienka zárobkovej činnosti vylučuje z okruhu oprávnených osôb nezamestnané osoby, a to z akéhokoľvek dôvodu, napr. z dôvodu straty zamestnania, z dôvodu starostlivosti o zdravotne postihnuté dieťa. „Ustanovenie podmienky ekonomickej činnosti môže mať v niektorých diskriminačný charakter, nakoľko napr. rodič, ktorý  sa  stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, resp. o dieťa ťažko zdravotne postihnuté, má minimálne predpoklady na výkon zárobkovej činnosti. To isté platí aj v prípade, ak rodič je osobou so zdravotným postihnutím alebo osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a má dieťa do troch rokov veku.[7]“

Záver

V oblasti  zosúladenia pracovného a rodinného života existuje viacero nedostatkov, ktoré .bránia rodičom v praxi vhodnejšie využiť ponúkané možnosti a zvoliť si v individuálne najvhodnejší variant. Zároveň táto oblasť disponuje veľkým  potenciálom,. nakoľko v prípade komplexnejšieho a dostupného systému ponúkajúceho rodičom možnosť ako zabezpečiť adekvátnym spôsobom starostlivosť o deti by určite bolo pre mnohých rodičov oveľa jednoduchšie spojiť svoj pracovný a rodinný život. V oveľa väčšej miere by. mal byť využívaný napr. pracovný pomer na kratší pracovný čas, domácka práca, telepráca[8] a zamestnávatelia by mali byť motivovaní k zamestnávaniu rodičov malých detí, k .zriaďovaniu podnikových jaslí a materských škôl a pod.

Literatúra:

HLÁSNA, S. – HORVÁTH, M. 2012: Komponenty kvality života detí, mládeže a dospelých a právnych aspektoch. Báčsky Petrovec : BPS EKSELENT DOO. 164 s. ISBN: 978-86-89071-00-9.

HLÁSNA, S. – HORVÁTH, M. – KÖKSAL, O. 2013: Selected legislative components of legal guarantees applied to appropriate quality of life in the Slovak Republic. In: International Journal of Academic Research, part B, R, roč. 5, č. 3, S. 497 – 502. ISSN  2075-7107

KRÁSNA, S. 2015: Pracovná spokojnosť zamestnancov na trhu práce v podmienkach SR. Dubnica nad DTI. 1 vydanie. 104 s. ISBN 978-80-89732-59-3

MATLÁK, J. 2014. Dopady sociálnej legislatívy vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím. In: Sociálne zabezpečenie – na rázcestí?, Bratislava: Ústav štátu a práva SAV, Slovak. Akademic Press, s. 126. ISBN 978-80-8095-087-3

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. za nezaopatrené dieťa na účely štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov

Zákon č 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov