About principles of the new civil service act*

JUDr. Viktor Križan, PhD.*

Annotation

The author in his paper is focused on a brief analysis of the principles on which is based the new Slovak Act on Civil Service. It is the principle of political neutrality, legality, transparent employment, effective management of civil servants, impartiality, professionalism, transparent and equal remuneration, stability and principle of equal treatment.

I. Úvod

Úlohou verejnej služby je zabezpečiť personálne predpoklady pre výkon verejnej správy. To zahŕňa najmä ustanovenie požiadaviek na výber zamestnancov a na výkon služby.[1]

Štátna správa predstavuje jednu z foriem činnosti štátu, ktorej poslaním je realizácia výkonnej moci štátu. Svojou povahou je organizačnou a mocensko-ochrannou činnosťou štátu, ktorá v sebe spája jednak prvky klasického riadenia, tak i aj prvky regulácie, ktoré sú obsahovo využívané a slúžiace k realizácii výkonnej moci. Spôsob, akým sú tieto prvky v činnosti štátnej správy využívané korešponduje funkciám štátnej správy, príslušným metódam jej pôsobenia a formám jej realizácie.[2]

Pojem štátna služba predstavuje užší pojem ako verejná služba, aj keď tvorí jej podstatnú časť. Formálne je štátna služba naviazaná výlučne na orgány štátu, a sa vlastne líši od verejnej služby.[3] Predstavuje inštitút v činnosti profesionálnej štátnej správy, ktorý vykonáva rozhodnutia demokraticky zvolených vlád rôznej politickej orientácie a odborne ich podporuje pri vytváraní verejných politík. Slúži ako základný koordinačný prostriedok realizácie riadenia spoločnosti. V právnom zmysle slova možno štátnu službu definovať ako súhrn právnych noriem, ktoré upravujú postavenie zamestnancov štátneho aparátu (štátnych zamestnancov). Tieto normy upravujú vznik, priebeh a zánik právnych pomerov v štátnej službe, práva, povinnosti i zodpovednosť zamestnancov v štátnej službe, to znamená, že upravujú právny režim štátnym zamestnancom.[4]

Z povahy štátnej služby sú štátni zamestnanci väčšinou úradníci, ktorí sa bezprostredne podieľajú na príprave a vydávaní rozhodnutí štátnych funkcionárov (nositeľov štátnomocenskej funkcie) a disponujú nejakou konkrétnou odbornosťou.[5] Toto úradníctvo (byrokracia) tvorí odbornú, špecializovanú a trvalú časť personálneho substrátu štátu.[6] Je hierarchicky usporiadané, čo vyjadrujú aj názvy alebo tituly funkcií, ktoré jednotlivé osoby vykonávajú. V činnosti štátnych zamestnancov sa vyskytujú situácie, ktoré nie sú pokryté formálnymi pravidlami, prípadne sú nejasne upravené, a preto vyžadujú od štátnych zamestnancov vlastný úsudok a rozhodovanie. Keďže sa v podstatnej miere priamo zúčastňujú na tvorbe a realizácii výkonu štátnej správy, právnu úpravu postavenia štátnych zamestnancov možno považovať za dôležitú oblasť spoločenských vzťahov. Z toho dôvodu je nevyhnutné, aby právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov predstavovala jednotný, stabilný a funkčný systém.

Význam princípov, na ktorých stojí štátna služba, spočíva v tom, že štátnym zamestnancom pomáhajú dôsledne a dôveryhodne sledovať verejný záujem. Hodnoty štátnej služby, ako čestnosť, integrita, deklarácia záujmov, zameranie na potreby s pokojnosť občanov, by preto mali predstavovať základný normatívny rámec správania sa štátnych zamestnancov vo vzťahu k občanom, resp. štátu. Z hodnôt štátnej služby vyplývajú konkrétne princípy, ktoré by mali upravovať vzťah medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom.

II. Úprava štátnej služby

Reforma verejnej správy v oblasti základného postavenia orgánov verejnej správy Slovensku začala prijatím zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe. Podstatou tejto úpravy bola klasifikácia zamestnancov verejnej správy podľa kritéria, či pracujú v samospráve alebo v štátnej správe, a či pracujú v štátnom záujme alebo verejnom záujme. Rozdiel spočíval vo vzťahu zamestnanca vo verejnej správe k svojmu zamestnávateľovi a charaktere vykonávanej práce. Účelom zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe bolo utvoriť predpoklady na zabezpečenia profesionálneho, spoľahlivého, nestranného a politicky neutrálneho vykonávania štátnej služby.[7]

Ako štátna služba, tak i verejná služba prešli počas procesu reformy verejnej správy zásadnými zmenami, ktoré sa odzrkadlili v novej právnej úprave, konkrétne v zákone č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe (ďalej len „zákon č. 400/2009 Z. z.“) a zákone č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, ktorým bola verejná služba zrušená a nahradená inštitútom výkonu práce vo verejnom záujme.[8]

Štátnozamestnanecký vzťah[9] podľa § 1 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z. vychádzal z princípov profesionality, nestrannosti, efektivity, stability štátnozamestnaneckého pomeru, politickej neutrality a etiky. Vzhľadom na to, že princípy slúžia ako hodnotový rámec pre interpretáciu zákona, zákonodarca ich považoval za vhodné včleniť ich priamo do úvodných článkov zákona. Dôvodová správa k zákonu bližšie nepopisovala význam týchto princípov – dokonca samotné ustanovenia zákona č. 400/2009 Z. z. neboli s uvedenými princípmi dostatočne prepojené, a v niektorých prípadoch si dokonca odporovali.

Princíp profesionality bol premietnutý do ustanovení upravujúcich podmienky prijatia do štátnozamestnaneckého pomeru a obsadzovania štátnozamestnaneckého miesta výberovým konaním (u vedúcich štátnych zamestnancov) a výberom (u ostatných štátnych zamestnancov). Princíp politickej neutrality bol upravený v ustanoveniach zakazujúcich štátnemu zamestnancovi vyvíjať v služnom úrade činnosti, ktoré by slúžili záujmom politickej strany alebo politického hnutia. Princíp nestrannosti zohľadňovali ustanovenia upravujúce povinnosti štátneho zamestnanca, na základe ktorých bol štátny zamestnanec povinný dodržiavať právne predpisy SR, právne záväzne akty Európskych spoločenstiev a EÚ. Princíp efektivity spočíval v kvalitnom, včasnom a hospodárnom plnení služobných úloh. Podstata princípu stability štátnozamestnaneckého pomeru, dovtedajší princíp pružnosti štátnozamestnaneckého pomeru, mala svoje vyjadrenie v ponuke práce v prípade jednostranného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca služobný úradom, i v zákaze výpovede a okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Princíp etiky obsahovali tie ustanovenia, ktoré upravovali spôsob ako sa štátny zamestnanec mal správať pri vykonávaní štátnej služby.

Napriek relatívne krátkemu obdobiu, ktoré uplynulo od prijatia predchádzajúceho zákona č. 400/2009 Z. z., sa zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „nový zákon o štátnej službe“) uskutočnila ďalšia reforma štátnej služby, cieľom ktorej bolo eliminovať nedostatky a problémy identifikované prostredníctvom odporúčaní Rady EÚ a odporúčaní Rady Európskej únie pre Slovenskú republiku.[10]

III. O princípoch

Za účelom zvýšenia nezávislosti štátnej služby, ako aj z dôvodu naplnenia odporúčaní týkajúcich sa reformy verejnej správy, nový zákon o štátnej službe prináša niekoľko nových opatrení. Predovšetkým vychádza z predpokladu, že štátna služba je budovaná na princípoch, ktorými sa riadia štátni zamestnanci pri výkone štátnej služby a služobné úrady pri rozhodovaní v štátnozamestnaneckých vzťahoch. Súčasťou vykonávania štátnej služby sú ideové princípy, na ktorých je budovaná, a ktoré by mali vychádzať zo základných práv a slobôd definovaných v Ústave SR, najmä z práva na rovnaké zaobchádzanie, práva na informácie a práva na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky.

Pridanou hodnotou princípov štátnej služby môže byť skutočnosť, že umožňujú prepojenie na všeobecnejšie hodnoty vyplývajúce z ústavy a správneho práva štátu, čím zabezpečujú konzistentnosť medzi právnou filozofiou štátu a konaním jeho predstaviteľov. Princípy štátnej služby sú premietnuté do inštitútov a ustanovení nového zákona o štátnej službe. Princípy štátnej služby vymedzujú prijímanie štátnych zamestnancov, stabilitu ich štátnozamestnaneckého pomeru, kariérny rast, hodnotenie výkonnosti a odmeňovanie v štátnej službe.

Na druhej strane, princípy by mali predstavovať právne myšlienky vyjadrujúce podstatu určitého právneho odvetvia, jeho základnú charakteristiku a osobitosť v porovnaní s inými právnymi odvetviami. Zvyknú mať povahu všeobecných právnych pravidiel.[11] Ako východiskové postuláty právnej úpravy sú prípustné v právnych predpisoch kódexového typu, ktoré sú druhom zákona systematicky upravujúceho problematiku jedného právneho odvetvia alebo jeho rozhodujúcej časti. V oblasti pracovnoprávnych vzťahov je takým zákonom zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník v znení neskorších predpisov, čo potvrdzuje aj jeho delegovaná pôsobnosť na štátnozamestnanecké vzťahy (podľa § 171 nového zákona o štátnej službe). A teda i keď pripustíme názor, podľa ktorého je zákon o štátnej službe obdobou Zákonníka práce pre štátnych zamestnancov, je namieste otázka, či nový zákon o štátnej službe je predpisom kódexového typu a či uvedené princípy[12] by, aj vzhľadom na vysokú mieru konkretizácie, nemali byť zapracované len do normatívneho textu zákona, ak vôbec.

Pokiaľ ide o princípy samotné, nový zákon o štátnej službe je budovaný na princípoch politickej neutrality, zákonnosti, transparentného zamestnávania, efektívneho riadenia, nestrannosti, profesionality, transparentného a rovnakého odmeňovania, stability a rovnakého zaobchádzania.

V porovnaní s princípmi štátnej služby podľa zákona 400/2009 Z. z. sa počet princípov rozšíril zo šiestich na deväť. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy bol princíp etiky podrobnejšie rozpracovaný a premietnutý do princípu profesionality, pritom však úzko súvisí aj s transparentným zamestnávaním, odmeňovaním a v neposlednom rade aj so spravodlivým zaobchádzaním. Princípy štátnej služby boli doplnené aj o princíp zákonnosti, ktorý zdôrazňuje povinnosť zákonného postupu pri výkone štátnej služby štátnym zamestnancom a služobného úradu pri rozhodovaní o štátnozamestnaneckých vzťahoch.

Princíp politickej neutrality vyzdvihuje verejný záujem nad politické záujmy štátneho zamestnanca pri výkone štátnej služby. V zmysle tohto princípu štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch uprednostňujú verejný záujem pred politickým záujmom a konajú spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že zvýhodňujú ktorúkoľvek politickú stranu alebo politické hnutie. Princíp sa uplatňuje prostredníctvom povinnosti štátneho zamestnanca konať politicky neutrálne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s politickými záujmami, nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby v prospech politickej strany alebo politického hnutia a prostredníctvom povinnosti služobného úradu rozhodovať v štátnozamestnaneckých vzťahoch politicky neutrálne. Rovnako sa však vzťahuje aj na služobné úrady, ktoré majú na základe tohto princípu rozhodovať o veciach týkajúcich sa štátnozamestnaneckého pomeru politicky neutrálne.

Osobitnú poznámku si zaslúži pojem „politický záujem“. Napriek tomu, že sa pri princípe politickej neutrality s týmto pojmom stretávame, nie je v celom právom poriadku definovaný. Z toho dôvodu nie je zrejmý ani jeho význam, obsah a ani vzťah k povinnostiam štátneho zamestnanca podľa §§ 111 a 112 nového zákona o štátnej službe. Podľa § 111 nového zákona o štátnej službe je štátny zamestnanec o. i. povinný vykonávať štátnu službu politicky neutrálne a nestranne a zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť vykonávania štátnej služby a dôveru v objektívnosť jeho konania a rozhodovania. Avšak povinnosť uprednostňovať verejný záujem pred politickým nie je v normatívnom texte nového zákona o štátnej službe výslovne uvedená.

Pri tomto princípe si tiež nemožno nevšimnúť prekrývanie s princípmi zákonnosti a nestrannosti, ktoré vyžadujú striktné dodržiavanie zákona a potláčanie osobného záujmu. Princíp zákonnosti totiž znamená, že štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby postupuje vždy v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi a služobnými predpismi. Podobne aj služobný úrad musí postupovať v štátnozamestnaneckých vzťahoch vždy v súlade so zákonom. Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby a služobný úrad tak v štátnozamestnaneckých vzťahoch konajú v súlade s Ústavou SR, právne záväznými aktmi Európskej únie, právnymi predpismi SR, služobnými predpismi a ostatnými vnútornými predpismi.

I keď skutočnosť, že štátny zamestnanec by mal mať zákonom ustanovené práva, sa nejaví ako princíp štátnej služby, ochranu štátneho zamestnanca voči konaniu, ktoré sa považuje za nezákonné, zaručujú zákonom ustanovené práva štátneho zamestnanca. Štátny zamestnanec má potom vo vzťahu k služobnému úradu práva, ktoré mu v praxi umožňujú brániť sa voči nezákonnému postupu služobného úradu. Štátny zamestnanec má napríklad právo odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, právo podať sťažnosť vo veciach vykonávania štátnej služby, právo podať žiadosť o prešetrenie výpovede, ako aj obrátiť sa na Radu pre štátnu službu v prípade nedodržania princípov štátnej služby. Na možnosť odmietnuť úkon, ktorý je síce v súlade s právnymi predpismi, ale inak sa prieči dobrým mravom alebo je zneužitím práva, už zákon nepamätá. Na druhej strane, okrem spomenutých práv štátnemu zamestnancovu patria aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z kolektívnych zmlúv.

Politický aspekt výkonu štátnej správy je prvkom, ktorý sa v moderných demokratických spoločnostiach eliminuje, a preto aj vývoj štátnej správy v SR by mal smerovať k oslabeniu politických vplyvov v štátnej správe.[13] Napomôcť tomuto cieľu môže princíp transparentného zamestnávania, ktorý zaručuje rovnosť príležitostí pri prijímaní do štátnej služby. V zmysle tohto princípu služobný úrad zabezpečuje verejný prístup k informáciám o výberovom konaní. Vice versa, uchádzači o štátnu službu majú zákonom zaručený verejný prístup k informáciám o výberovom konaní a vďaka centralizácii informácií o výberových konaniach cez centrálny informačný systém štátnej služby aj rovnakú možnosť prihlásiť sa do výberového konania na štátnozamestnanecké miesto. Každý uchádzač o štátnu službu má po splnení zákonom ustanovených podmienok prijatia do štátnej služby má právo na prijatie do štátnej služby. Výberové konanie vyhlasuje, uskutočňuje a zrušuje služobný úrad za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje nový zákon o štátnej službe v § 40 a nasl..[14]

Podmienkou prijatia občana do stálej štátnej služby alebo aj do dočasnej štátnej služby je i naďalej absolvovanie výberového konania, s výnimkou prípadov, ak ide o štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, odborníka ústavného činiteľa, štatutárny orgán vzhľadom na formu ich ustanovovania do funkcie, ktorú títo zamestnanci vykonávajú (vymenovanie, voľba) a subjekt, ktorý realizuje ustanovenie do funkcie.[15]

Výnimku z absolvovania výberového konania, cieľom ktorého je urýchliť proces prijatia uchádzača do štátnej služby, majú uchádzači na dočasné zastupovanie štátneho zamestnanca, napr. počas jeho dočasnej práceneschopnosti. Štátni zamestnanci, ktorí sú prijímaní do štátnej služby bez výberového konania vykonávajú štátnu službu v dočasnej štátnej službe na dobu určitú. Dočasná štátna služba trvá pokiaľ trvá dôvod na zastupovanie štátneho zamestnanca.

Podľa princípu efektívneho riadenia štátnych zamestnancov služobný úrad riadi štátnych zamestnancov efektívne a hospodárne, a to uplatnením riadenia a kontroly vedúcimi štátnymi zamestnancami, vytváraním podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby prostredníctvom systemizácie štátnozamestnaneckých miest a prostredníctvom služobného hodnotenia. Nóvum spočíva v inštitúte služobného hodnotenia podľa šiestej časti zákona, na základe ktorého majú nadriadení povinnosť monitorovať a hodnotiť efektivitu práce svojich podriadených štátnych zamestnancov. Systemizáciou, na základe zásad vydaných Úradom vlády, by sa malo zabezpečiť efektívne plánovanie štátnozamestnaneckých miest ako i prehľad o počte štátnozamestnaneckých miest v služobných úradoch.

Konanie a rozhodovanie štátnych zamestnancov musí byť v súlade s presadzovaním verejného záujmu. To sa zabezpečuje prostredníctvom princípu nestrannosti, na základe ktorého je štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby povinný uprednostňovať verejný záujem pred osobným záujmom. Rovnako je služobný úrad pri rozhodovaní o štátnozamestnaneckých vzťahoch rozhodovať objektívne. Princíp nestrannosti je základným predpokladom spravodlivého rozhodovania a je garanciou práva na spravodlivý proces.[16] Uvedený princíp vyzdvihuje verejný záujem nad osobný záujem štátneho zamestnanca pri výkone štátnej služby, ako aj služobného úradu v rozhodovaní o štátnozamestnaneckých vzťahoch. Do nového zákona o štátnej službe je princíp premietnutý prostredníctvom povinnosti štátnych zamestnancov konať a rozhodovať nestranne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s osobnými záujmami štátneho zamestnanca a nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného. Na druhej strane služobný úrad má povinnosť konať a rozhodovať v štátnozamestnaneckých vzťahoch objektívne a bez prihliadnutia na osobné záujmy jednotlivcov, ktorí rozhodnutia v mene služobného úradu tvoria a vydávajú.

Profesionalita štátnych úradníkov sa už tradične spája s odbornými, resp. meritkratickými prvkami v systéme štátnej správy.[17] Profesionalita je nevyhnutnou podmienkou funkčnosti verejnej správy, inak verejná správa nemá zmysel.[18] Podľa princípu profesionality štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby koná odborne, svedomito, v súlade s Etickým kódexom štátneho zamestnanca.[19] Princíp sa uplatňuje najmä dlhodobým profesionálnym rozvojom štátneho zamestnanca, podporou kariérneho rastu, pravidelným služobným hodnotením, právom a povinnosťou štátneho zamestnanca vzdelávať sa, ako aj povinnosťou služobného úradu vzdelávať štátneho zamestnanca.

Tento princíp poukazuje najmä na odborný, svedomitý a etický výkon služby štátnym zamestnancom. Preto mu služobný úrad poskytuje potrebné vzdelávanie a priestor pre dlhodobý profesionálny rozvoj. Vzdelávanie zákon zaručuje prostredníctvom práva a povinnosti štátnych zamestnancov vzdelávať sa a povinnosti služobného úradu toto vzdelávanie zabezpečovať, pričom cieľom je dosiahnutie takej úrovne odborných kompetencií, ktorá štátnemu zamestnancovi umožní kvalitný výkon štátnej služby.

Dlhodobý profesionálny rozvoj nový zákon o štátnej službe zabezpečuje aj prostredníctvom inštitútu vnútorných výberových konaní a inštitútu služobného hodnotenia. Vnútorné výberové konania by mali zabezpečiť kariérny rast zamestnancov prostredníctvom uzavretej súťaže, ktorej by sa mohli zúčastniť iba štátni zamestnanci, a v ktorej možno zohľadniť aj ich služobné hodnotenie. Táto skutočnosť môže zamestnancov motivovať pri zlepšovaní svojho výkonu a vďaka tomu stúpnuť v rebríčku organizačnej štruktúre.

Pomôcť predchádzať narúšaniu princípu profesionality a tým podporovať jeho uplatňovanie v praxi umožňuje ďalší inštitút nového zákona o štátnej službe, ktorým je inštitút disciplinárnej zodpovednosti podľa piatej časti zákona. Podľa inštitútu disciplinárnej zodpovednosti štátny zamestnanec zodpovedá za porušenie služobnej disciplíny, ktorou je nesplnenie alebo porušenie povinností alebo obmedzení vyplývajúcich zo zákona o štátnej službe, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, ak k ich nesplneniu alebo porušeniu došlo v súvislosti s výkonom štátnej služby. Ako následok porušenia povinností, služobný úrad môže pri opakovanom menej závažnom porušení služobnej disciplíny dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, v prípade závažného porušenia služobnej disciplíny môže služobný úrad pristúpiť aj k okamžitému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

Princíp transparentného a rovnakého odmeňovania znamená, že štátni zamestnanci sú odmeňovaní na základe zákonom ustanovených podmienok, ktoré je služobný úrad povinný rešpektovať. Obsah tohto princípu sa tak v istej miere prekrýva s princípom zákonnosti.

Princíp transparentnosti sa v novom zákone o štátnej službe uplatňuje možnosťou priznať alebo odobrať osobný príplatok na základe záverov služobného hodnotenia, čím objasňuje a objektivizuje kritériá pre jeho získanie a odobratie, avšak kritériá a ďalšie podrobnosti o služobnom hodnotení určí vyhláška, ktorú vydá úrad vlády. Nový zákon o štátnej službe navyše redefinoval platové triedy a zrušil platovú triedu 1 a 2, ktoré sa nachádzali pod úrovňou minimálnej mzdy a využívali sa len minimálne. Zákon taktiež umožnil priznať, resp. zvýšiť, znížiť alebo odobrať osobný príplatok nielen na základe úrovne kvalitného plnenia služobných úloh, ale aj na základe záveru služobného hodnotenia.

Vďaka princípu stability je štátny zamestnanec je chránený pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov. Princíp stability sa uplatňuje najmä prostredníctvom inštitútu stálej štátnej služby (štátnozamestnanecký vzťah je založený na neurčitý čas), inštitútu odvolania z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca len z dôvodov ustanovených zákonom a prostredníctvom inštitútu nadbytočného štátneho zamestnanca. Znenie prvej vety princípu sa môže javiť ako nejasné a neurčité, čo vlastne potvrdzuje aj následná konkretizácia princípu v druhej vete s použitím partikuly „najmä“ a konkretizáciou ďalších inštitútov, na ktorom tento princíp stojí. Nakoľko základné právne princípy určujú smer úvah pri aplikácii právnych predpisov, podľa nášho názoru by bolo vhodné znenie čl. 8 princípov štátnej služby primerane upraviť.

Podstata princípu spočíva v snahe o elimináciu prepúšťania štátnych zamestnancov z osobných, či politických dôvodov, na ktoré je vzhľadom na politické cykly náchylné prostredie štátnej správy. Oproti úprave podľa zákona č. 400/2009 Z. z. už napríklad nie je prípustná možnosť odvolania určitej kategórie vedúcich zamestnancov bez udania dôvodu. Paradoxne sa tak štátnozamestnanecký pomer môže vyznačovať vyššou mierou ochrany, než pracovnoprávny vzťah v súkromnej sfére.

Nový zákon o štátnej službe popri uvedených skutočnostiach podporuje princíp stability aj prostredníctvom inštitútu vnútorného výberového konania, ktorý prispieva k vytváraniu stabilného prostredia najmä tým, že sa prostredníctvom vytvárania nových kariérnych možností snaží predchádzať fluktuácii zamestnancov z vlastného rozhodnutia.

Rovnako sa princíp stability podporuje aj vo vzťahu k zamestnancom, ktorých štátnozamestnanecký pomer skončil z dôvodu zrušenia ich štátnozamestnaneckého miesta v dôsledku organizačnej zmeny. Vďaka inštitútu nadbytočného štátneho zamestnanca sa nadbytoční zamestnanci môžu aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru po určitý čas prihlásiť na vnútorné výberové konanie, pokiaľ vykazovali dobré výsledky v služobnom hodnotení.

Princíp rovnakého zaobchádzania znamená, že služobný úrad by mal v štátnozamestnaneckých vzťahoch vo vzťahu k štátnym zamestnancom a uchádzačom o štátnu službu postupovať podľa zásady rovnakého zaobchádzania a rešpektovať ich súkromie, ústavné práva a zákonné práva. Tento princíp podporuje ustanovenie o zákaze diskriminácie pri podmienkach vykonávania štátnej služby a pri prijímaní, odmeňovaní, kariérnom postupe, vzdelávaní a skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

Pod diskrimináciou nový zákon o štátnej službe rozumie znevýhodnenie štátneho zamestnanca alebo uchádzača o štátnu službu z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu alebo etnického pôvodu, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, politického zmýšľania, členstva alebo činnosti v odborovej organizácii, v inom združení alebo z dôvodu iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality, alebo inej protispoločenskej činnosti.

Za diskrimináciu sa považuje aj to, ak je štátny zamestnanec znevýhodnený kvôli tomu, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru. Štátni zamestnanci, ktorí podajú na iných zamestnancov alebo vedúcich zamestnancov sťažnosť, žalobu, iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti nesmú byť za to diskriminovaní vo veciach týkajúcich sa výkonu štátnej služby a štátnozamestnaneckého pomeru. V prípade porušenia princípu rovnakého zaobchádzania sa môže štátny zamestnanec alebo občan uchádzajúci sa o štátnu službu obrátiť na príslušný služobný úrad a tiež na súd.

Dodržiavanie princípov štátnej služby sa zaručuje právom jednotlivých subjektov podať sťažnosť, podnet na kontrolu, návrh na posúdenie porušenia služobnej disciplíny, podnet na porušenie princípov štátnej služby a tiež právom na súdnu ochranu.

Nakoľko princíp nestrannosti vyžaduje, aby služobný úrad pri rozhodovaní v štátnozamestnaneckých vzťahoch konal objektívne, možno medzi dvoma rovnocennými princípmi – princípom rovnakého zaobchádzania a princípom nestrannosti – identifikovať istý, duplicitný presah. Uvedenú skutočnosť považujeme za neodôvodnenú, preto by možno bolo vhodnejšie ich diferencovať na všeobecný a špeciálny princíp. Obdobne možno pozorovať presah tohto princípu s princípom rovnakého odmeňovania.

IV. Záver

Prijatím nového zákona o štátnej službe zákonodarca sledoval zvýšenie nezávislosti štátnej služby, ako i naplnenie odporúčaní európskych inštitúcií. Princípy, na ktorých stojí tento zákon, majú napomôcť tieto ciele dosiahnuť. Pri tomto pohľade môžeme snahy zákonodarcu oceniť. Na rozdiel od doterajšej úpravy však nie sú princípy štátnej služby obsiahnuté v normatívnom texte, ale nachádzajú sa priamo v úvodných článkoch zákona, čo je typické pre predpisy kódexového typu. Nakoľko kódexom pre oblasť výkonu práce je Zákonník práce, nepovažujeme toto riešenie za vhodné. Zákonodarcovi možno v niektorých prípadoch vyčítať nejednoznačnosť niektorých princípov alebo ich prekrývanie sa s inými rovnocennými princípmi. V novom zákone o štátnej službe rovnako absentuje jednoznačné stanovenie, ktoré funkcie sú obsadzované na základe výsledkov volieb, a ktoré nie. Pre ďalší vývoj úpravy a vývoja princípov štátnej služby by ambíciou zákonodarcu malo byť zvýšenie nezávislosti štátnej služby určením hranice medzi politickými a nepolitickými funkciami a striktné rozlišovanie medzi politickými a nepolitickými úlohami, tak ako sa k tomu vláda zaviazala vo svojom programovom vyhlásení. Odpolitizovanie štátnej služby predstavuje dôležitý prvok, ktorý má významný vplyv aj na motiváciu štátnych zamestnancov zotrvať v štátnej službe, pre potrebu kontinuálneho odborného a profesionálneho rastu, podporu kariérneho rastu a kariérneho postupu.[20]