Occupation of civil service positions*

doc. JUDr. Miloš Lacko, PhD.*

Annotation

The process and rules for filling civil service positions require a high degree of exactness, transparency and reviewing of expertise and skills, including personal characteristics, in order to the candidate selected by tender would be capable to perform the tasks of the civil service (including the tasks of extraordinary intensity) at high level. By quality procedural rules applicable to selection process for each civil service position can be essentially realized the principle of professionalization of the state service. The contribution is oriented to process of individual types of selection procedures in the civil service and the procedures in place to pursue the interest of selecting best practitioners for the occupation of occupied civil service places, to promote the principle of transparent employment and the elimination of political nominations.

I. Úvod

Úprava postavenia štátnych zamestnancov je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnej regulácie, i keď sleduje, resp. má napĺňať osobitné úlohy vyplývajúce z riadenia a plnenia úloh na danom úseku štátnej správy a z úloh pri vykonávaní plnenia štátnych záležitostí. Štátni zamestnanci, ktorí sú priamo zúčastnení na tvorbe a realizácii výkonu štátnej správy, potrebujú vhodné podmienky a (materiálno-technický) priestor na riadne vykonávanie štátnej služby a na odborné plnenie úloh orgánov štátnej správy.

Normatívna úprava postavenia jednotlivých kategórií štátnych zamestnancov nie je sústredená do jednej právnej normy, ale do viacerých právnych noriem z hľadiska profesijného zamerania (resp. zamerania vykonávania osobitných činností) skupín štátnych zamestnancov (napr. zákon o štátnej službe colníkov, zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov, zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky), pričom úprava najpočetnejšej skupiny štátnych zamestnancov pre oblasť štátnej správy (a štátnych záležitostí) je upravená v zákone č. 55/2017 Z. z., ktorého prevažná väčšina ustanovení nadobudla účinnosť od 1. júna 2017 (ďalej len „zákon“) a posledné nadobudnú účinnosť v januári 2019 a v januári 2020 (konkrétne to je vytvorenie registra štátnych zamestnancov v rámci centrálneho informačného systému). Činnosť tejto skupiny štátnych zamestnancov sa spravidla vykonáva v odboroch štátnej služby[1] a zahŕňa riadenie, rozhodovanie, odbornú prípravu návrhov zákonných a podzákonných právnych noriem vrátane s tým spojených odborných činností, odbornú prípravu koncepčných dokumentov a strategických dokumentov, podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí, právne zastupovanie, kontrolu, dozor alebo inšpekciu, vnútorný audit alebo vládny audit alebo odbornú prípravu rozhodnutí.

Táto právna úprava nie je prvou reguláciou postavenia štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu v širokom spektre odborov a úrovniach štátnej oblasti. Predchodcami tejto právnej úpravy boli zákon č. 312/2001 Z. z. účinný od apríla 2001 do októbra 2009 a zákon č. 400/2009 Z. z. účinný od novembra 2009 do konca mája 2017[2]. Aktuálne účinná právna úprava postavenia štátnych zamestnancov vychádza z predpokladu, že štátna služba je vybudovaná na princípoch[3], ktorými sa riadia štátni zamestnanci pri výkone štátnej služby a služobné úrady pri rozhodovaní v štátnozamestnaneckých vzťahoch, čoho bytostným predpokladom je, aby právna úprava štátnozamestnaneckých vzťahov predstavovala jednotný, stabilný a funkčný systém.

II. Výberové konanie na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta

Už predchádzajúci zákon č. 400/2009 Z. z. jednoznačne zadefinoval aj formálno-právne odlíšenie od pracovného pomeru tým, že štátnozamestnanecký pomer sa zakladal a zakladá predovšetkým služobnou zmluvou. V prípade štátnozamestnaneckého miesta uskutočňovaného vo verejnej funkcii[4] vzniká štátnozamestnanecký pomer vymenovaním (vrátane vymenovania do funkcie riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady). Štátnozamestnanecký pomer vzniká aj v prípade vymenovania do funkcie štatutárneho orgánu (napr. riaditeľa príspevkovej organizácie, riaditeľ štátneho podniku, prezident Finančného riaditeľstva SR).

Podľa ods. 1 a 2 § 49 zákona štátnozamestnanecký pomer založený služobnou zmluvou vzniká dňom dohodnutým v služobnej zmluve. Štátny zamestnanec pri prevzatí služobnej zmluvy skladá sľub[5]. V prípade riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady alebo štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii vzniká štátnozamestnanecký pomer dňom uvedeným v oznámení o zvolení alebo dňom uvedeným v oznámení o vymenovaní do funkcie. Obdobne je tomu tak aj v prípade vzniku štátnozamestnaneckého pomeru štatutárneho orgánu. V oboch situáciách (t. j. voľby a vymenovania) začína štátny zamestnanec (v stálej službe) vykonávať funkciu odo dňa uvedeného v oznámení o zvolení alebo vymenovaní do danej funkcie.

Osobitne sa zakladá štátnozamestnanecký pomer u veľvyslanca, a to poverením prezidenta SR výkonom funkcie veľvyslanca. Oznámenie o poverení zasiela kancelária prezidenta bezodkladne služobnému úradu ministerstva zahraničných vecí.

Štátna služba sa vykonáva buď ako stála štátna služba (t. j. na neurčitý čas) alebo ako dočasná štátna služba (t. j. štátna služba na dobu určitú)[6]. Do stálej štátnej služby je možné prijať štátneho zamestnanca ako aj občana, ktorý sa uchádza o prijatie do nej len na základe výberového konania alebo na základe hromadného výberového konania. Do dočasnej štátnej služby sa prijíma občan uchádzajúci sa o prijatie do nej na základe výberového konania, pričom bez výberového konania možno prijať občana na zastupovanie štátneho zamestnanca, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného, vykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu alebo je uvoľnený na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy. Ďalej možno bez výberového konania možno prijať odborníka ústavného činiteľa, štátneho zamestnanca, v služobnom pomere, ktorý je vyslaný vykonávať štátnu službu na daný služobný úrad alebo aj občana, ktorý úspešne absolvoval štipendijný program na posilnenie analytických kapacít vo verejnej správe. Ďalej možno bez výberového konania do dočasnej štátnej služby opätovne prijať (v období kratšom ako 6 mesiacov) občana uchádzajúceho sa o prijatie do nej z dôvodu opätovného zastupovania toho istého štátneho zamestnanca v dôsledku predĺženia alebo ďalšieho čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky (napr. v súvislosti s ďalším tehotenstvom a pôrodom). Výnimky z povinnosti prijať len občana uchádzajúceho sa o priatie do štátnej služby sú síce užšie svojím rozsahom v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou štátnej služby, ale naďalej sú porušením princípu transparentného zamestnávania. Napokon výberové konanie sa neuskutočňuje v situácii dočasného preloženia štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby v rozsahu menej ako 6 mesiacov v pozícii vedúceho zamestnanca v dôsledku neprítomnosti tohto vedúceho zamestnanca z dôvodov predvídaných zákonom a ani v situácii dočasného preloženia vedúceho zamestnanca na štátnozamestnanecké miesto iného vedúceho zamestnanca, ak ide o vykonávanie štátnej služby v tom istom odbore štátnej služby a v tej istej funkcii, alebo vo funkcii v nižšej platovej triede. Posledne uvedené okolnosti platia aj v prípade trvalého preloženia vymenovaním vedúceho zamestnanca do funkcie iného vedúceho zamestnanca (bez uskutočneného výberového konania).

Zákonodarca mohol aplikovať možnosť vybrať z vyššie uvedených dôvodov do dočasnej štátnej služby nadbytočného zamestnanca z registra nadbytočných zamestnancov[7], čo by napĺňalo aj požiadavku potreby promptného obsadenia štátnozamestnaneckého miesta.

Služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom uzatvára generálny tajomník služobného úradu[8] (s odborníkom ústavného činiteľa uzatvára služobnú zmluvu ten, pre koho plní úlohy a s odborníkom, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, uzatvára služobnú zmluvu vedúci kancelárie Najvyššieho súdu SR). Služobná zmluva musí byť uzatvorená pod sankciou neplatnosti v písomnej forme[9] a najneskôr v deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Popri služobnej zmluve sa vypracuje a štátnemu zamestnancovi odovzdáva aj opis štátnozamestnaneckého miesta a oznámenie o výške a zložení funkčného platu.

III. Druhy výberových konaní na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta

Podľa § 39 zákona štátnozamestnanecké miesto sa obsadzuje na základe výberového konania[10], a to

1. preložením štátneho zamestnanca,
2. prijatím nadbytočného štátneho zamestnanca[11] alebo
3. prijatím občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, pričom za uchádzača o štátnu službu sa považuje štátny zamestnanec, nadbytočný štátny zamestnanec a občan nepôsobiaci v štátnej sféry.

Výberovým konaním sa overujú jednak všeobecné predpoklady na prijatie do štátnej služby sú vek, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť, kvalifikačné predpoklady, ovládanie štátneho jazyka a jednak osobitné predpoklady na vykonávanie štátnej služby ako sú zdravotná spôsobilosť, ovládanie cudzieho jazyka, odborná prax a ďalšie požiadavky vyplývajúce z opisu štátnozamestnaneckého miesta (jeho formulár je prílohou zákona).

Nižšie uvedené spôsoby obsadzovania štátnozamestnaneckého miesta ako sú hromadné výberové konanie jednak na obsadenie miest vhodných pre absolventov a jednak preložením štátneho zamestnanca alebo prijatím občana uchádzajúceho o prijatie do štátnej služby a napokon jednotlivé formy uskutočňovania výberového konania sa nevzťahujú na služobný úrad, ktorým sú Kancelária Najvyššieho súdu SR, Špecializovaný trestný súd, krajský súd a okresný súd[12].

V prípade štátnozamestnaneckého miesta vhodného pre absolventa[13] sa štátnozamestnanecké miesto obsadzuje na základe hromadného výberového konania prijatím absolventa z evidovaných absolventov v registri úspešných absolventov na ústrednom portáli verejnej správy.

Väčší počet štátnozamestnaneckých miest môže byť obsadzovaný (zo strany služobného úradu) aj na základe hromadného výberového konania, a to preložením štátneho zamestnanca alebo prijatím občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby.

Výberové konanie na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta sa uskutočňuje buď ako vnútorné výberové konanie alebo ako vonkajšie výberové konanie zo štátnych zamestnancov všetkých služobných úradov a občanov, ktorí sa uchádzajú o prijatie do štátnej služby. Vnútorné výberové konanie sa môže uskutočniť vo forme užšieho vnútorného výberového konania zo štátnych zamestnancov a nadbytočných štátnych zamestnancov[14] služobného úradu alebo vo forme širšieho vnútorného výberového konania. Primárnym klasifikačným kritériom uvedených druhov výberových konaní je okruh uchádzačov, ktorí sa môžu prihlásiť a byť úspešný v danom druhu výberového konania.

Štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca sa obsadzuje najskôr na základe vnútorného výberového konania. A ak nie je možné obsadiť štátnozamestnanecké miesto prostredníctvom vnútorného výberového konania, tak až potom sa môže služobný úrad pokúsiť obsadiť štátnozamestnanecké miesto na základe vonkajšieho výberového konania. Ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca, tak sa môže obsadzovať rovnocenne buď na základe vnútorného výberového konania alebo na základe vonkajšieho výberového konania.

III.1. Priebeh výberového konania

Výberové konanie na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta vyhlasuje služobný úrad v rámci svojej vecnej pôsobnosti prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli najmenej 15 pracovných dní pred jeho uskutočnením, pričom výberové konanie môže vyhlásiť aj v tlači alebo v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie. Služobný úrad vyhlasuje výberové konanie nielen na obsadenie voľného a dočasne uvoľneného štátnozamestnaneckého miesta, ale podľa § 40 ods. 2 zákona môže dokonca vyhlásiť výberové konanie aj na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta, ak je zrejmé, že sa štátnozamestnanecký pomer službu na tomto mieste v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov skončí, alebo bude potrebné jeho zastupovanie (napr. z dôvodu materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, vyslania, čerpania služobného voľna, dočasného preloženia).

Uchádzač sa prihlasuje do výberového konania podaním žiadosti o zaradenie do výberového konania (na daný služobný úrad), ktorej súčasťou sú ďalšie požadované dokumenty, a to najmenej v lehote 5 pracovných dní plynúcej odo dňa vyhlásenia výberového konania. Žiadosť môže uchádzač podať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli verejnej správy spravovanom Úradom vlády SR (www.slovensko.sk), a to s autentifikáciou alebo bez nej (tu si uchádzač volí aj formu doručovania písomností služobným úradom; v prípade autentifikácie uchádzača sa mu písomnosti spravidla doručujú do jeho elektronickej schránky). Povinnosť uchádzača doručiť písomnosť/písomnosti služobnému úradu sa považuje za splnenú dňom odovzdania písomnosti do rúk povereného zamestnanca služobného úradu, odovzdania písomnosti do podateľne príslušného služobného úradu, odovzdania písomnosti na poštovú prepravu alebo odoslania písomnosti, ktorá má charakter elektronického formulára, prostredníctvom registra výberových konaní do elektronickej schránky zriadenej pre služobný úrad. V prípade podávania žiadostí a požadovaných dokumentov v elektronickej forme prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy, zákonodarca podľa nášho názoru neopodstatnene opäť požaduje ich doručenie služobnému úradu aj v listinnej podobe pod následkom nezaradenia uchádzača do výberového konania, a to najneskôr v deň výberového konania pred jeho uskutočnením.

Ak bola žiadosť o zaradenie do výberového konania podaná v listinnej podobe, tak služobný úrad zaradí uchádzača do registra výberových konaní na ústrednom portál verejnej správy, ktorý uchádzačovi vygeneruje identifikátor[15] v tvare znakového reťazca zloženého z písmen, čísel a znakov. Ak bola žiadosť o zaradenie do výberového konania podaná v elektronickej podobe, pridelí register výberových konaní uchádzačovi identifikátor, ktorý odošle do jeho zriadenej elektronickej schránky alebo do jeho e-mailovej schránky, ak si túto podobu doručovania uchádzač zvolil v žiadosti o zaradenie. Uchádzačovi musí byť identifikátor oznámený najneskôr v pozvánke na výberové konanie.

Služobný úrad nezaradí do výberového konania uchádzača a ho informuje o dôvode nezaradenia do výberového konania, ktorý spočíva v nespĺňaní predpokladov a požiadaviek uvedených vo vyhlásenom výberovom konaní, v oneskorenom podaní žiadosti o zaradenie a ďalších požadovaných dokumentov alebo v nedoručení žiadosti o zaradenie a ďalších požadovaných dokumentov. Ak sú splnené všetky predpoklady a požiadavky obsiahnuté vo vyhlásenom výberovom konaní a súčasne uchádzač aj včas podal žiadosť o zaradenie do výberového konania s ďalšími požadovanými dokumentmi, tak služobný úrad pozve uchádzača najmenej sedem pracovných dní pred uskutočnením výberového konania uchádzača na výberové konanie na obsadenie daného štátnozamestnaneckého miesta.

Výberové konanie uskutočňuje buď v písomnej a ústnej forme alebo iba v ústnej forme, pričom sa výberovým konaním overujú jednak všeobecné vedomosti uchádzača a jednak odborné vedomosti, schopnosti a osobnostné vlastnosti uchádzača, ktoré sú potrebné jednak vzhľadom na opis štátnozamestnaneckého miesta a jednak vzhľadom povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na danom štátnozamestnaneckom mieste.

Písomnou formou sa overujú znalosti uchádzača písomným všeobecným testom, písomným odborným testom, písomným testom zo štátneho jazyka, písomným testom na overenie úrovne ovládania cudzieho jazyka (ak je požiadavkou na vykonávanie štátnej služby ovládanie cudzieho jazyka) a prípadovou štúdiou, ak to určí služobný úrad v služobnom predpise, podmienky na úspešné absolvovanie prípadovej štúdie a spôsob hodnotenia prípadovej štúdie. Písomným testom sa tiež overujú požadované schopnosti a osobnostné vlastnosti uchádzača. Ústnou formou prostredníctvom osobného pohovoru alebo metódou hodnotiaceho centra[16] (jej výsledkom je písomná záverečná správa) sa overujú požadované schopnosti a osobnostné vlastnosti uchádzača. Služobný úrad môže overenie požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobnostných vlastností uchádzača rozšíriť aj o ďalšie zákonom predvídané formy overovania vedomostí, schopností a vlastností. Aby sa zaručil profesionálny a odborný postup pri overovaní všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobnostných vlastností (uchádzačov) vrátane hodnotenia ich výsledkov, tak služobný úrad spolupracuje s odborníkmi z viacerých oblastí ako sú najmä personalistika, psychológia, pedagogika, lingvistika.

Vzhľadom na charakter jednotlivých foriem výberových konaní, zákonodarca v prípade vyhlásenia užšieho vnútorného výberového konania vyžaduje, aby pozostávalo z testu z cudzieho jazyka (ak je takáto požiadavka na dané obsadzované miesto) a osobného pohovoru. Širšie vnútorné výberové konanie má pozostávať z odborného testu, testu z cudzieho jazyka (ak je takáto požiadavka na dané obsadzované miesto) a z osobného pohovoru. Vonkajšie výberové konanie sa na rozdiel od širšieho vnútorného výberového konania rozširuje o test z cudzieho jazyka. Ak sa má uskutočniť vonkajšie výberové konanie na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta vedúceho zamestnanca sekcie (spravidla je to druhá najvyššia organizačná úroveň a riadiaci útvar v rámci ústredných orgánov štátnej správy), tak sa rozširuje ešte o posúdenie požadovaných schopností a osobnostných vlastností uchádzača metódou hodnotiaceho centra.

Výberové konanie realizuje výberová komisia zložená z predsedu a najmenej z ďalších dvoch členov tak, aby počet členov bol nepárny. Výberovú komisiu služobného úradu zriaďuje a o počte jej členov rozhoduje generálny tajomník, ktorý vymenúva jej členov (príp. sa vymenuje aj náhradník pre prípad potenciálneho konfliktu záujmov alebo nepriaznivého zdravotného stavu)[17]. Člen výberovej komisie, ktorý má viesť osobný pohovor, je povinný absolvovať vzdelávanie zamerané na osvojenie si metód riadeného osobného rozhovoru a jeho vyhodnotenia. Člen výberovej komisie je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s výkonom funkcie.

Členovia výberovej komisie posudzujú výsledky jednotlivých foriem overenia požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobných vlastností uchádzača, overujú požadované schopnosti a osobnostné vlastnosti uchádzača a vyjadrujú svoje preferencie v diskusii za účelom zosúladenia ich hodnotení a pri určovaní poradia uchádzačov umiestnených na rovnakom mieste v poradí úspešnosti. Predseda výberovej komisie organizačne riadi priebeh výberového konania a má rozhodujúci hlas pri rovnakom počte hlasov v hlasovaní.

Uchádzač je úspešný vo výberovom konaní, ak vyhovel podmienkam v oboch častiach výberového konania, resp. v jednej časti, ak sa výberové konanie skladá len z písomnej alebo z ústnej časti. Výberová komisia vyhodnotí výsledky výberového konania a určí poradie úspešnosti uchádzačov na základe súčtu bodového hodnotenia jednotlivých častí výberového konania. O priebehu výberového konania a výsledku výberového konania sa vyhotoví zápisnica. Ak sa na rovnakom mieste v poradí úspešnosti uchádzačov umiestnili dvaja alebo viacerí uchádzači, tak predseda výberovej komisie otvorí diskusiu, v ktorej členovia výberovej komisie vyjadria preferencie pre jedného z týchto uchádzačov a odôvodnia ich aj v zápisnice z výberového konania. Po diskusii dá predseda hlasovať o novom poradí úspešnosti uchádzačov tak, aby na každom poradovom mieste bol len jeden úspešný uchádzač. Ak je počet hlasov členov výberovej komisie rovnaký, rozhodujúci je hlas predsedu výberovej komisie.

Poradie úspešnosti uchádzačov určené výberovou komisiou je pri obsadzovaní štátnozamestnaneckého miesta záväzné. Služobný úrad vyhlási výsledok výberového konania prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli verejnej správy do desiatich dní od jeho skončenia, pričom v rovnakej lehote oznámi služobný úrad vybranému úspešnému uchádzačovi výsledok výberového konania.

Výberové konanie je neúspešné v prípadoch, ak:

4. žiadny z uchádzačov nebol úspešný vo výberovom konaní,
5. vybraný úspešný uchádzač nepodá písomnú žiadosť o prijatie na príslušný služobný úrad v termíne určenom služobným úradom a vo výberovom konaní nebol úspešný žiadny iný uchádzač,
6. do výberového konania sa neprihlásil žiadny uchádzač,
7. žiadny uchádzač prihlásený do výberového konania nespĺňa predpoklady a požiadavky vyhláseného výberového konania,
8. žiadny z pozvaných uchádzačov nezúčastnil na výberovom konaní.

Služobný úrad vráti všetky listinné dokumenty uchádzačovi, ktorý nebol zaradený do výberového konania, ktorý nebol úspešný vo výberovom konaní a ktorý bol úspešný a nebol vybraný vo výberovom konaní.

Vyhlásené výberové konanie služobný úrad zruší, ak do jeho skončenia došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta alebo ak odpadol dôvod na zastupovanie štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste. Tieto uvedené dôvody vrátane odpadnutia dôvodu na zastupovanie štátneho zamestnanca sú aj dôvodom pre neprijatie vybraného úspešného uchádzača do štátnej služby alebo nevykonania zmeny štátnozamestnaneckého pomeru (napr. z dočasnej na stálu štátnu službu, ak bolo obsadzované miesto vykonávané v stálej štátnej službe). Zrušenie výberového konania z uvedených dôvodov bezodkladne vyhlási služobný úrad prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli verejnej správy a súčasne oznámi aj všetkým uchádzačom, resp. uchádzačom, ktorí sa zúčastnili (už uskutočneného) výberového konania.

IV. Hromadné výberové konanie

Hromadné výberové konanie sa vyhlasuje za účelom obsadenia štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov, pričom pozostáva z dvoch častí. Služobný úrad má ale možnosť vyhlásiť hromadné výberové konanie aj na obsadenie väčšieho počtu štátnozamestnaneckých miest. Ak by sa do tohto výberového konania prihlásil absolvent alebo nadbytočný štátny zamestnanec, považujú sa obaja len za občanov, ktorí sa uchádzajú o prijatie do štátnej služby.

Prvú časť hromadného výberového konania z absolventov vyhlasuje Úrad vlády SR aspoň raz za kalendárny rok prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli verejnej správy, a to najmenej 25 pracovných dní pred jej uskutočnením.

Táto prvá časť výberového konania je realizovaná výberovou komisia zriadenou generálnym tajomníkom Úradu vlády SR. Lehota najmenej 15 pracovných dní na prihlásenie sa do tejto časti hromadného výberového konania plynie odo dňa vyhlásenia prvej časti hromadného výberového konania.

Prvá časť hromadného výberového konania je len písomná a pozostáva zo všeobecného testu a z testu zo štátneho jazyka. Overenie všeobecných a odborných vedomostí absolventa je ale možné rozšíriť aj o formu odborného testu alebo testu z cudzieho jazyka (ak sa vyžaduje pri „budúcom“ výkone štátnozamestnaneckého miesta). Teda neoverujú sa schopnosti a osobnostné vlastnosti uchádzača a len do určitej miery sa overujú odborné schopnosti uchádzača, napr. vylučuje sa overenie odborných schopnosti formou prípadovej štúdie). Výsledok vyhodnotenia prvej časti hromadného výberového konania výberovou komisiou vyhlási Úrad vlády SR prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli verejnej správy do desiatich dní od jej skončenia. Následne Úrad vlády SR zaradí úspešných absolventov z prvej časti hromadného výberového konania do registra úspešných absolventov na ústrednom portáli po obdobie najviac dvoch rokov odo dňa jeho zaradenia. Neúspešným absolventom (vrátane absolventov nezaradených do prvej časti hromadného výberového konania) je Úrad vlády SR povinný vrátiť všetky preložené listinné dokumenty.

Druhú časť hromadného výberového konania na rozdiel od prvej časti vyhlasuje prostredníctvom registra výberových konaní služobný úrad, ktorý má potrebu obsadiť štátnozamestnanecké miesto alebo viaceré miesta absolventmi, pričom ju realizuje výberová komisia zriadená týmto služobným úradom. Táto druhá časť pozostáva z osobného pohovoru, pričom je možné za účelom overenia odborných vedomostí absolventa vykonať aj odborný test a test z cudzieho jazyka.

Absolventovi evidovanom v registri úspešných absolventov sa oznamuje vyhlásenie druhej časti hromadného výberového konania na danom služobnom úrade do jeho elektronickej schránky zriadenej na ústrednom portáli alebo do jeho e-mailovej schránky, ak si tento druhý spôsob doručovania zvolil (v žiadosti o zaradenie do prvej časti výberového konania).

Služobný úrad vyhlási výsledok druhej časti hromadného výberového konania v registri výberových konaní do desiatich dní od jej skončenia. V rovnakej lehote oznámi služobný úrad vybranému úspešnému absolventovi výsledok druhej časti výberového konania.

Absolvent zostáva naďalej v registri úspešných absolventov, aj keď nebol úspešný v druhej časti hromadného výberového konania alebo ak síce bol úspešný, ale nebol vybraný v druhej časti hromadného výberového konania. Ak sa služobnému úradu neobsadí obsadiť štátnozamestnanecké miesto z absolventov vedených v registri úspešných absolventov, tak môže vyhlásiť vonkajšie výberové konanie len z absolventov. Podrobnosti o vyhlásení, postupe, výberových komisiách a jednotlivých častiach v rámci jednotlivých druhov výberových konaní upravuje vyhláška Úradu vlády SR č. 127/2017 Z. z. účinnou od júna 2017. Vyhláškou Úradu vlády SR č. 128/2017 Z. z. sú zasa upravené podrobnosti o rozsahu údajov poskytovaných do registra výberových konaní, do registra úspešných absolventov a do registra nadbytočných štátnych zamestnancov.

 V. Záver

Výberové konanie na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta je základným prvkom smerujúcim k realizácii princípu transparentného zamestnávania princípu a nedielnou súčasťou princípu profesionalizácie štátnej správy. Výberové konanie v jeho javových formách a procesných častiach musí zabezpečovať, aby vo výberovom konaní bol úspešný len ten uchádzač o prijatie do štátnej služby, ktorý nielen spĺňa zákonné predpoklady a požiadavky vyplávajúce z opisu štátnozamestnaneckého miesta (vypracovaného služobným úradom), ale ktorý ich v hodnotení spĺňa na najvyššej úrovni. V rámci výberového konania je potrebné vylúčiť akékoľvek vplyvy na hodnotenie (druhy zvolených hodnotení) a výberovú komisiu či jej zloženie. Napokon je tu zrejmá požiadavka, aby výberové konanie bolo otvorené čo najširšiemu okruhu uchádzačov a aby sa neobsadzovalo štátnozamestnanecké miesto bez predchádzajúceho výberového konania. Práve posledná požiadavka stále nie je v novom zákone o štátnej službe účinnom od júna 2017 dôsledne napĺňaná, zákonodarca naďalej upravuje výnimky (s nízkou argumentačnou opodstatnenosťou a nie vždy možno prijať argument o nevyhnutnosti promptného obsadenia štátnozamestnaneckého miesta ako je odborník ústavného činiteľa) z požiadavky vykonania výberového konania na obsadzované štátnozamestnanecké miesto. Osobitne je to neodôvodnené v prípade dočasného preloženia s trvaním do 5 rokov (v prípadoch preloženia vedúceho zamestnanca na zastupovanie iného vedúceho zamestnanca toho istého odboru a funkcie bez konkrétneho časového obmedzenia a preloženia štátneho zamestnanca na zastupovanie vedúceho zamestnanca na obdobie max. 6 mesiacov podľa § 57 v nadväznosti na § 60 ods. 6 zákona), trvalého preloženia štátneho zamestnanca iného ako vedúceho zamestnanca (§ 58 zákona) a trvalého preloženia vedúceho zamestnanca vymenovaním do funkcie iného vedúceho zamestnanca za predpokladu vykonávania štátnej služby v tom istom odbore štátnej služby a funkcie (§ 60 zákona). Napokon uvádzame ešte jednu výhradu k opodstatnenosti konštituovania hromadného výberového konania pre účely obsadenia štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov. Nezastávame názor, že toto výberové konanie bolo potrebné na takéto kvalitatívne preferenčné uľahčenie prístupu absolventov k štátnozamestnaneckým miestam (i keď v niektorých štátoch tento osobitný druh konania je zavedený), keďže uchádzačom a aj úspešným vybratým uchádzačom môže byť len absolvent. Dokonca ak nie je vybratý žiadny uchádzač, tak na dané štátnozamestnanecké miesto označené služobným úradom ako vhodné pre absolventa môže služobný úrad vyhlásiť vonkajšie výberové konanie len z absolventov.

V celom kontexte nových prvkov (elektronizácia výberových konaní-register výberových konaní v centrálnom informačnom systéme vedenom na ústrednom portáli verejnej správy, register úspešných absolventov, register štátnych zamestnancov, register nadbytočných štátnych zamestnancov, konkretizácia a systematizácia postupov vo výberových konaniach v služobných predpisoch a vyhláškach Úradu vlády SR[18]) a zmien vnímame právnu úpravu obsadzovania štátnozamestnaneckých miest v pozitívnom rozmere.