Sociálnoprávny kontext pojmu závislá práca

Socio-legal context of dependent work

doc. JUDr. Miloš Lacko, PhD.*

Annotation

 

The intention to consolidate social insurence system in epoch of financial crises results in frequent changes in legislative. These changes in social security law have only this purpose – increase the contribution obligation of contribution payers. This intention has ocurred in social insurence system of Slovak republic first time since 2010 in the form of redefinition categories of insurence system (especially redefinition the category employee in direct relation to income tax obligation). Subsequently, there has been extended the legal definition of Contribution base and has been approved increase in maximum assessment basis since 2013. The contribution illustrates in detail these changes and evaluates some consequences caused by these changes in legislative of insurance/benefit relationships in the social insurence system SR.

I. Úvod

Pracovnoprávny rozmer identifikácie znakov závislej práce takej kvality, ktoré bez vážnych pochybností určia v spoločenských vzťahoch realizujúcich právo na prácu také znaky, ktoré oddelia výkon závislej práce od iných samostatných foriem výkonu práce má priame prepojenie aj na sociálnoprávny rozmer uvedených spoločenských vzťahov. Toto prepojenie je založené na jednom z podstatných znakov výstavbových prvkov systémov sociálnej ochrany, a tou je previazanie účasti (resp. participácie) vo všeobecných systémoch sociálnej ochrany pokrývajúcich podstatnú časť katalógu sociálnych udalostí[1] s výkonom zárobkovej činnosti. Súčasne k uvedenej skutočnosti pristupuje aj poznatok, že predmetom sociálnoprávnej ochrany sú najvýznamnejšie druhy výkonu zárobkovej činnosti[2], a to predovšetkým závislá práca reprezentovaná predovšetkým určitými skupinami zamestnancov selektovanými podľa kritéria potreby zaručenia sociálnej ochrany.

II. Zmena vo vymedzení osobného rozsahu poistných systémov

V právnej úprave poistných systémov Slovenskej republiky[3] do 31. decembra 2010 dominoval enumeratívny prístup vo vymedzení skupín fyzických osôb vykonávajúcich závislú prácu v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu (dodávame, že obdobný prístup sa uplatňoval aj u poistnej kategórie samostatne zárobkovo činnej osoby[4]). Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 461/2003 Z. z. účinného do 31. decembra 2010 sa zárobkovou činnosťou na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti (t. j. systému sociálneho poistenia) rozumela primárne činnosť zamestnanca.

Pod pojmom zamestnanec ako jednej z dvoch primárnych poistných kategórií boli sústredené skupiny fyzických osôb:

  • v  pracovnom pomere,
  • v štátnozamestnaneckom pomere,
  • v služobnom pomere,
  • v pracovnom vzťahu k družstvu,
  • v postavení ústavného činiteľa, verejného ochrancu práv,
  • v postavení predsedu vyššieho územného celku, poslanca vyššieho územného celku, starostu a primátora, riaditeľa štátneho podniku
  • a napokon osôb vo výkone trestu odňatia alebo vo výkone väzby, ak sú zaradené na výkon prospešných prác (mimo ústavu).

 

Na účely systému zdravotného poistenia sa do 31. decembra 2010 považovala za zamestnanca, okrem už uvedených skupín fyzických osôb v systéme sociálneho poistenia, aj fyzická osoba:

  • konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, ak za túto prácu dostával odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z.,
  • člen štatutárneho orgánu, člen správnej rady, člen dozornej rady, člen kontrolnej komisie a člen iného samosprávneho orgánu právnickej osoby, ak za výkon funkcie dostával odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z.,
  • spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditista komanditnej spoločnosti, ak boli odmeňovaní za prácu v spoločnosti formou, ktorá sa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. považovala za príjem zo závislej činnosti.

 

Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia (ako podsystémov sociálneho poistenia) sa pojmom zamestnanec rozumela a aj v súčasnosti rozumie každá fyzická osoba v právnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorému ex lege vzniká povinné úrazové poistenie a garančné poistenie (so zákonnými výnimkami ako sú zamestnávatelia sudcov a prokurátorov; garančné poistenie je späté iba s pracovnoprávnymi vzťahmi a členským pomerom zamestnanca k družstvu). Teda na účely úrazového a garančného poistenia (zamestnávateľa) sa za zamestnanca považujú aj fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Teda v danom časovom období bola zárobková činnosť v systéme sociálneho poistenia a v systéme zdravotného poistenia spájaná s pojmom závislej práce uskutočňovanej predovšetkým v pracovnom pomere a v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu. Toto nazeranie na vymedzenie pojmu závislej práce možno označiť za užší definičný prístup, nakoľko v daňovo-právnej úprave je podstatným znakom určujúcim príjmy ako príjmy zo závislej činnosti plynúce z rôznorodých právnych vzťahov „dodržiavanie alebo plnenie príkazov/pokynov ukladaných platiteľom príjmu alebo inou osobou“ implikovaného z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V situácii kvalifikácie určitej činnosti ako výkonu závislej práce je podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR[5] kľúčovým kritériom posúdenie prejavu vôle („byť“ zamestnancom alebo podnikateľom), t. j. rozdiel nie je identifikovateľný v obsahu právneho úkonu (resp. právneho vzťahu)[6] ale v subjekte, ktorý prejavuje vôľu smerujúcu k uzatvoreniu určitého právneho úkonu.   

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť aj nejednoznačné pojmové definovanie závislej činnosti a závislej práce. Podľa nášho názoru, pri opustení ambície exaktne pojmovo  vymedziť rozdiely medzi pojmami činnosť a práca v určitých súvislostiach, je pojem činnosť širším pojmom ako práca (pri jednoznačnom vnímaní kontextu závislosti), nakoľko implikuje širšie kontúry a znaky aktivít tak fyzických ako aj právnických osôb rôzneho charakteru, dĺžky trvania, cielenosti, periodicity a aj obsahu.

 V oblasti sociálnopoisťovacích právnych vzťahov zákon č. 543/2010 Z. z. účinný od 1. januára 2011 zásadne zmenil prístup pri vymedzení poistných kategórií zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby, a teda celkového vymedzenia osobného rozsahu systému sociálneho poistenia. Následne zákon č. 499/2010 Z. z. zmenil vymedzenie platiteľov poistného v systéme verejného zdravotného poistenia so zmenou obsahu zárobkovej činnosti na účely verejného zdravotného poistenia v rovnakom časovom horizonte, t. j. k 1. januáru 2011.

Zárobkovou činnosťou sa na účely oboch systémov (sociálneho poistenia a verejného zdravotného poistenia) rozumie príjem, ktorý je podľa zákona č. 595/2003 Z. z. klasifikovaný ako zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu. Ďalej sa zárobkovou činnosťou (zamestnanca) rozumie aj činnosť, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov dôsledku dodržania zákazu dvojitého zdanenia. Napokon zárobkovou činnosťou je činnosť fyzickej osoby, z ktorej príjem zo závislej činnosti nepodlieha dani z príjmov, ale na túto fyzickú osobu sa v sociálnozabezpečovacích právnych vzťahoch podľa práva EÚ (resp. podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi SR) aplikujú právne predpisy SR. Na  účely verejného zdravotného poistenia okrem uvedeného zárobkovou činnosťou nie je ani činnosť, na základe ktorej plynú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, a ani príjem, ktorý predstavuje odchodné, výsluhový príspevok alebo je rekreačnou starostlivosťou poskytovanou zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.  

IIA.  Vymedzenie poistnej kategórie zamestnanca

V nadväznosti na uvedené v porovnaní s právnym stavom účinným do 31. decembra 2010 sa značne rozšírilo definičné vymedzenie poistnej kategórie zamestnanca, ktorým je fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na príjem (zo závislej činnosti) (prvý definičný znak), pričom tento príjem môže byť poskytovaný pravidelne mesačne alebo nepravidelne. Periodicita vzniku práva na poskytnutie príjmu zo závislej činnosti, ako druhý definičný znak poistnej kategórie zamestnanca, má zásadný dopad na rozsah obligatórnej participácie v systéme sociálneho poistenia.

Ak podľa § 4 zákona č. 461/2003 Z. z. má fyzická osoba právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti (definovaný v predchádzajúcej časti) okrem príjmu plynúceho na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a príjmu žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej praxe, tak sa považuje za zamestnanca, ktorý je povinne nemocensky, povinne dôchodkovo poistený a súčasnej aj povinne poistený v nezamestnanosti.

Ak má podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia fyzická osoba právo na nepravidelný príjem zo závislej činnosti okrem príjmu plynúceho na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, príjmu žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej praxe a príjmu člena volebnej komisie, tak sa považuje za zamestnanca, ktorý je výlučne povinne dôchodkovo poistený.

Napokon, ako už bolo spomenuté v II. časti, za zamestnanca sa považuje aj fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ale iba na účely systému úrazového poistenia a garančného poistenia. Uvedená subsumpcia pod poistnú kategóriu zamestnanca na účely úrazového a garančného poistenia je dôsledkom naplnenia princípu rovnosti a ochrannej funkcie sociálneho zabezpečenia, nakoľko sa týmto definičným vymedzením priznáva rovnaký prístup k dávkam garančného a úrazového poistenia aj fyzickým osobám vykonávajúcim zárobkovú činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Podľa daňovej štruktúry príjmov sú klasifikované ako príjmy zo závislej činnosti[7]:

  1. príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania,
  2. príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,
  3. platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, prokurátorov a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR,
  4. odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev,
  5. odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody,
  6. príjmy z prostriedkov sociálneho fondu,
  7. príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,
  8. obslužné, t. j. finančný dar návštevníka určený zamestnancom kasína.

Právna úprava systému sociálneho poistenia ďalej spája obsahové vymedzenie príjmu zo zárobkovej činnosti s daňovým prístupom vymedzujúcim tento príjem aj v prípade príjmov bez ohľadu na právny dôvod, na základe ktorého ich daňovník dosahuje. Sú to pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi (resp. zamestnanca)[8] s týmito príjmami od platiteľa týchto príjmov alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti (vrátane príjmov, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo právo na tieto príjmy od zamestnanca).

Príjmami zamestnanca podľa zákona č. 595/2003 Z. z. sú aj:

  • suma vo výške 1% zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň cena zvýši,
  • rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie,
  • cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom.

Zrejmou a logickou výnimkou z daňovej štruktúry/klasifikácie príjmov zo závislej činnosti je suma vráteného poistného zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie a na sociálne poistenie, o ktoré si daňovník v predchádzajúcom zdaňovacom období znížil príjmy zo závislej činnosti. Uvedená výnimka sa nebude od 1. júla 2013 aplikovať v dôsledku nadobudnutia účinnosti (k 1. januáru 2013) zákona č. 252/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. pri určení vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) a aj pri určení základu pre sumu preddavku na poistné na zdravotné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. 

Napokon pripájame aj vymedzenie poistnej kategórie zamestnanca aj na účely systému verejného zdravotného poistenia. Podľa § 11 ods. 3 v nadväznosti na § 10b ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. sa za zamestnanca považuje fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. (definovanej rovnako ako v I. časti príspevku) okrem:

  1. príjmov z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru a
  2. odchodného, výsluhového príspevku alebo rekreačnej starostlivosti poskytovanej zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z. z..

Systém verejného zdravotného poistenia sa prejavuje ako poistný systém s osobitnými znakmi aj vo vymedzení kategórie zamestnanca, nakoľko fyzickú osobu nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti (napr. pracovné voľno bez náhrady mzdy, neospravedlnená neprítomnosť v práci), v dňoch počas ktorých poberá náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenskú dávku, v dňoch počas ktorých nie je osoba krytá poskytovaním nemocenského alebo ošetrovného, pričom príslušná sociálna udalosť u osoby trvá aj po vyčerpaní podporného obdobia alebo je krytá dávkou nemocenského zabezpečenia systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

IIB. Redefinícia poistnej kategórie zamestnanca účinná od roku 2013

Do vymedzenia poistnej kategórie zamestnanca zasiahne s účinnosťou od 1. januára 2013 už vyššie uvedený zákon č. 252/2012 Z. z. rozšírením tejto poistnej kategórie o fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s nasledovnými výnimkami, ktoré sú viac alebo menej akceptovateľné.

Pod poistnú kategóriu zamestnanca, ktorý má na základe právneho vzťahu právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti (t. j. je povinne nemocensky, dôchodkovo poistený a poistený v nezamestnanosti), budú od 1. januára 2013 zahrnuté aj fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru s výnimkou:

  • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
  • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá je v postavení poberateľa:
  1. starobného dôchodku,
  2. invalidného dôchodku, resp. invalidného výsluhového dôchodku,
  3. výsluhového dôchodku, ak dovŕšila dôchodkový vek (t. j. 62 rokov).    

Pod poistnú kategóriu zamestnanca, ktorý má na základe právneho vzťahu právo na nepravidelný príjem zo závislej činnosti (t. j. je výlučne povinne dôchodkovo poistený) budú od 1. januára 2013 zahrnuté aj fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (v tomto prípade aj fyzické osoby uvedené v bodoch 1 až 3 predchádzajúceho odseku) s výnimkou:

  • žiaka strednej školy do 18. roku veku, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem z tejto dohody (u jedného zamestnávateľa) nepresiahne 66,-€[9],
  • žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej praxe a 
  • príjmu člena volebnej komisie.

Z uvedeného vyplýva, že poberatelia starobného dôchodku a invalidného dôchodku (ako najpočetnejšie skupiny dôchodkov) vykonávajúci činnosť na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru budú od 1. januára 2013 bez ohľadu na pravidelnosť poberaného príjmu povinne dôchodkovo poistení.

Poberatelia predčasného starobného dôchodku vykonávajúci činnosť na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru vzhľadom na už skôr zavedený zákaz výkonu zárobkovej činnosti zakladajúcej povinné dôchodkové poistenie zamestnanca[10] nebudú môcť vykonávať zárobkovú činnosť na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru bez strany nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku. Keď poberateľ predčasného starobného dôchodku dovŕši dôchodkový vek, jeho dôchodková dávka je preklasifikovaná na starobný dôchodok, a následne sa na neho bude aplikovať právna úprava poberateľa starobného dôchodku, ktorý vykonáva príslušnú zárobkovú činnosť.

Pri definovaní rozsahu participácie zamestnanca v podsystémoch sociálneho poistenia je rozhodujúcim kritériom pravidelnosť v dosahovaní príjmu zo závislej činnosti, ktorá môže byť v roku 2013 predmetom sporných interpretácií. Rozumie sa mesačnou pravidelnosťou situácia, v ktorej príjem dosahuje fyzická osoba raz za niekoľko mesiacov, napríklad príjem dosiahnutý a vyplatený za obdobie troch mesiacov na základe dohody o vykonaní práce ? Zastávame názor, že nielen vzhľadom na potrebu aplikovať gramatický výklad ale predovšetkým z dôvodu poznania krátkodobého charakteru poistných vzťahov nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti, že pravidelne mesačne odmeňovanou fyzickou osobou s právom na príjem zo závislej činnosti je iba fyzická osoba, ktorej každý mesiac vzniká právo na príjem zo závislej činnosti a je jej aj každý kalendárny mesiac zúčtovaný (a následne aj vyplatený). Nezodpovedanou otázkou však môže predstavovať úvaha, aký prístup aplikovať na dohody vykonávané mimo pracovného pomeru, ktoré fyzická osoba uzatvorí vždy iba na časť kalendárneho mesiaca a/alebo iba v niektoré kalendárne mesiace. Tieto naznačené situácie zakladajú fyzickej osobe právo na pravidelný mesačný príjem alebo ide o právo na nepravidelný príjem, ktorý zakladá iba povinné dôchodkové poistenie ? S odôvodnením na gramatický výklad dotknutých ustanovení sa v naznačených situáciách prikláňame iba ak výlučnému dôchodkovému poisteniu.

III. Poistné a dávkové vzťahy redefinovanej poistnej kategórie zamestnanca

Právna úprava systému sociálneho poistenia účinná od 1. januára 2011, ktorá zaviedla priame prepojenie medzi zárobkovou činnosťou poistnej kategórie zamestnanca a daňového vymedzenia príjmu zo závislej činnosti spôsobovala problémy pri určení prvkov poistného vzťahu (vymeriavacieho základu na platenie poistného a rozhodujúceho obdobia na určenie vymeriavacieho základu) a problémy pri definovaní existencie poistného vzťahu (napríklad ak ex-zamestnávateľ poskytol svojmu ex-zamestnancovi v dôchodkovom veku peňažnú zľavu na určité služby (cestovanie v MHD), tak vznikal problém vymedzenia trvania poistného vzťahu na dôchodkovom poistení a určení vymeriavacieho základu na platenie poistného na starobné poistenie, pričom ex-zamestnávateľovi vznikla povinnosť platiť poistné nielen na starobné poistenie tomuto ex-zamestnancovi ale aj poistné do rezervného fondu solidarity).

Obdobné interpretačné problémy možno očakávať nadobudnutím účinnosti zákona č. 252/2012 Z. z., a to najmä v spojitosti s určovaním poistných vzťahov fyzických osôb vykonávajúcich zárobkovú činnosť na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru. Primárnou otázkou, ktorá sa natíska a nedáva na ňu odpoveď uvedený zákon dopĺňajúci a meniaci zákon č. 461/2003 Z. z., je rešpektovanie minimálnych a maximálnych hraníc vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti. Súčasne v dávkových vzťahoch pri neexistencii garantovaných minimálnych súm dávok predstavuje minimálna hranica vymeriavacieho základu na platenie poistného (do jednotlivých podsystémov sociálneho poistenia) jedinú nepriamu garanciu minimálnej sumy nemocenských dávok, základných dôchodkových dávok a dávky v nezamestnanosti. Podľa aktuálne platnej právnej úpravy minimálny vymeriavací základ pre poistnú kategóriu (mesačne odmeňovaného) zamestnanca je previazaný s pracovnoprávnym inštitútom minimálnej mzdy upravenom v zákone č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov[11]. Tento inštitút sa neaplikuje na odmeňovanie fyzických osôb vykonávajúcich zárobkovú činnosť na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, čo si zákonodarca uvedomuje v aktuálne predkladanej a prerokovávanej zmene Zákonníka práce v Národnej rade SR.[12] Ak by naznačená navrhovaná právna úprava nebola účinná k 1. januáru 2013, tak by bola nielen značne znížená sociálna ochrana prostredníctvom poskytovania dávok zo sociálneho poistenia u skupiny osôb vykonávajúcich zárobkovú činnosť výlučne na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, ale dochádzalo by aj k zneužívaniu čerpania krátkodobých dávok, najmä nemocenských dávok. Odstránením tohto najvypuklejšieho nedostatku však nie je vylúčený potenciálny vznik problémov iného charakteru či zneužívania čerpania krátkodobých dávok sociálneho poistenia.

Ďalej sa ako administratívne náročné javí aplikovanie inštitútu prerušenia povinných poistných vzťahov (nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti), ktorý môže byť podľa § 26 zákona č. 461/2003 Z. z. založený napríklad neospravedlnenou neprítomnosťou v práci alebo pokračovaním potreby ošetrovania alebo starostlivosti (chorého) rodinného príslušníka aj na 11. deň trvania od vzniku tejto potreby. Iným príkladom administratívnej náročnosti bude veľký nápad žiadostí o prepočítanie sumy poberaných starobných dôchodkov, nakoľko každá dohoda vykonávaná mimo pracovný pomer zakladá povinnú účasť na dôchodkovom poistení. Poberateľ starobného dôchodku po skončení činnosti na základe dohody vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa § 66 ods. 3 a 9 zákona č. 461/2003 Z. z. podá žiadosť o „zhodnotenie“ ďalšieho získaného obdobia dôchodkového poistenia k sume už poberaného dôchodku. Sociálna poisťovňa je povinná zhodnotiť a prepočítať sumu starobného dôchodku vždy raz ročne.   

Zneužiť vtiahnutie dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru do podsystémov sociálneho poistenia bude možné voči zamestnávateľovi poskytujúcom z vlastných finančných zdrojov náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca počas prvých 10 dní trvania tejto dočasnej pracovnej neschopnosti. Fyzická osoba môže špekulatívne pristúpiť k uzatvoreniu jednej z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru s cieľom vylákať po niekoľkých dňoch činnosti jednak náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a jednak od 11. dňa nemocenské z podsystému nemocenského poistenia. Táto potenciálna hrozba tiež neprispeje k záujmu zamestnávateľov uzatvárať dohody vykonávané mimo pracovného pomeru, ktoré zakladajú právo na pravidelný mesačný príjem (zo závislej činnosti).

Záver

Zákon č. 252/2012 Z. z. dopĺňajú a meniaci zákon č. 461/2003 Z. z., ktorý subsumuje fyzické osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru do pozície poistnej kategórie zamestnanca, a súčasne tak kladie uvedené dohody (za predpokladu mesačnej pravidelnosti príjmu zo závislej činnosti) na roveň pracovného pomeru nielen že vytvára potenciálny priestor pre sporné právne interpretácie ale zásadne nabúrala opodstatnenosť využívania dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (výhodou zostáva iba jednoduchosť skončenia dohody). Ak toto bol jeden z hlavných zámerov zákonodarcu obmedziť využívanie dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru ich vtiahnutím do systému sociálneho poistenia a verejného zdravotného poistenia, tak ho bolo možné naplniť iným menej náročným aplikačným spôsobom, napríklad zakotviť do pracovnoprávnej úpravy dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru výrazné prvky príležitostnej práce bez nutnosti ich priameho prepojenia zakladajúceho sociálnopoisťovacie právne vzťahy v sociálnych systémoch SR. Táto právna úprava bude mať predovšetkým za následok, že existujúca potreba práce na strane zamestnávateľov sa presunie na existujúce pracovné pomery v podobe zvýšených kvantitatívnych požiadaviek na pracovný výkon a do uzatvárania dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré budú zakladať právo na nepravidelný príjem, čím budú zamestnávatelia čiastočne kompenzovať zvýšenie ceny práce realizovanej na základe dohody v dôsledku existencie povinného dôchodkového poistenia založeného takouto dohodou. Uvedené názory a scenáre rozhodne nekorešpondujú s legislatívnym cieľom uvedenej právnej úpravy napomôcť konsolidácii sociálnopoisťovacích systémov SR. V neposlednom rade sa obmedzenia aj pracovné príležitosti pre poberateľov dôchodkových dávok, ktorí dohody vykonávané mimo pracovného pomeru využívali na získanie finančných prostriedkov popri ich poberaných základných dôchodkových dávok v nízkych sumách.


* Katedra pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.

Autor spracoval príspevok s finančnou podporou projektu Agentúry na podporu výskumu a vývoja č. APVV-0068-11 pod názvom “Dôstojnosť človeka a základné ľudské práva a slobody v pracovnom práve“.

[1] Minimálny rozsah katalógu sociálnych udalostí je obsiahnutý v Dohovore MOP č. 102 o minimálnej  norme sociálneho zabezpečenia z roku 1952, ktorý bol publikovaný ako Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 461/1991 Zb. a pre ČSFR záväzný od 11. januára 1991 s výnimkou podpory v nezamestnanosti a dávok pri pracovných úrazoch a chorôb z povolania. 

[2] Tento prezentovaný prístup podporujeme vymedzením okruhu chránených osôb pri jednotlivých sociálnych udalostiach zakotvených v dohovore MOP č. 102 alebo dohovore č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach z roku 1967, ktorý bol publikovaný ako Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 416/1991 Zb. a pre ČSFR je záväzný od 11. januára 1991 iba v jeho časti III..

[3] Poisťovací systém SR pozostáva z dvoch samostatných poistných systémov, a to systému sociálneho poistenia upraveného zákonom č. 461/2003 Z. z. a systému verejného zdravotného poistenia upraveného zákonom č. 580/2004 Z. z..

[4] Pre úplnosť uvádzame, že treťou poistnou kategóriou v systéme sociálneho poistenia je dobrovoľne poistná osoba a v systéme verejného zdravotného poistenia je to okrem zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby samoplatiteľ poistného (legálne definovaný v § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z.)

[5] Rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžf 80/2008 zo dňa 23. apríla 2009. Dostupné na: http://www.supcourt.gov.sk/data/att/8576_subor.pdf, dňa 22. 10. 2012.

[6] Odporca v danej veci prekvalifikoval príjmy z podnikania na príjmy zo závislej činnosti s právnym poukazom na znenie § 2 ods. 3 a 6 zákona č. 511/1992 Zb. (v súčasnosti § 3 a 6 zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov),  a to najmä že „pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.“

[7] Ustanovenie § 5 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

[8] Zákon č. 595/2003 Z. z. v ustanovení obsahujúcom klasifikáciu príjmov zo závislej činnosti označuje daňovníka s príjmom zo závislej činnosti ako zamestnanca. 

[9] V čase spracovávania príspevku Študentská rada vysokých škôl iniciovala rokovanie s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR za účelom presadenia väčšieho uvoľnenia dohôd o brigádnickej práci študentov z povinného dôchodkového poistenia. Suma max. príjmu žiaka sa môže meniť na základe nariadenia vlády SR.

[10] Následkom porušenia uvedeného zákazu je zánik nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku (§ 67 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.).

[11] Minimálna mzda sa mení vždy k 1. januáru kalendárneho roka. Pre rok 2012 je suma minimálnej mzdy mesačne odmeňovaného zamestnanca 327,20.-€ a pre zamestnanca hodinovo odmeňovaného 1,88.-€ za 1 odpracovanú hodinu. Uvedená právna norma obsahuje metódu a spôsob pre zvyšovanie sumy minimálnej mzdy.

[12] Pozri bod č. 92 vládneho návrhu zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zdroj: http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4137, dňa 22.10.2012.

 

nahoru