Specifics of Sickness Insurance in the Slovak Republic

Doc. JUDr. Ján Matlák, CSc.* - JUDr. PhDr. Silvia Treľová, Ph.D.**

Annotation

Social security law relations have a special meaning in social security law. They perform a protective function in particular in relation to economically active entities, which is ultimately reflected in the working and family life of an individual. Of particular importance is sickness insurance as insurance in the case of loss of or reduction of income from gainful activity and to ensure income due to temporary incapacity for work, for the needs of nursing, respectively care for a natural person, for the needs of pregnancy and maternity.

I. Úvod

V systéme práva zaujíma osobitné postavenie právo sociálneho zabezpečenia, ktoré sa z hľadiska podstaty, genézy a tendencií vývinu konštituovalo na princípe solidarity a spoločenských prístupov odkázaných subjektov na tvorbu a prerozdeľovanie zdrojov na základe právnymi normami ustanovených princípov. Rozhodujúcim kritériom sa stali tzv. sociálne udalosti, ako právne skutočnosti objektívneho charakteru nezávislé na vôli subjektov motivujúce a stimulujúce potrebu tvorby a rozdeľovania sociálnych zdrojov. „Sociálnymi udalosťami sú rôzne sociálne deprimujúce situácie občana, vyplývajúce z behu života všeobecne a z podmienok modernej civilizácie zvlášť. Dôležité je, že tieto sociálne deprimujúce situácie sú obvykle spojené aj s nepriaznivými ekonomickými dopadmi, ktoré občan buď vôbec alebo s ťažkosťami môže prekonať sám bez pomoci zvonka.“[1] Úlohou práva sociálneho zabezpečenia je predovšetkým riešenie rizikových sociálnych udalostí, ako aj pozitívna ingerencia sociálnych subjektov i sociálnych partnerov do sociálnych procesov. To znamená, že v práve sociálneho zabezpečenia by sa mali uplatňovať základné princípy ako princíp solidarity, princíp primeranosti a samozrejme princíp sociálnej spravodlivosti.

Medzi pramene práva sociálneho zabezpečenia patrí väčší počet normatívnych právnych aktov a medzinárodných zmlúv. Slovenská republika je viazaná medzinárodnými politickými, právnymi a sociálnymi dokumentmi (najmä na úrovni Organizácie spojených národov, Medzinárodnej organizácie práce, Európskej únie). Pre právne predpisy v sociálnej oblasti je charakteristická ich hypertrofia, rôznosť legislatívnych subjektov, ich mnohonásobné novelizovanie, a to často aj v dôsledku zmeny vládnucich garnitúr, čo v konečnom dôsledku spôsobuje neprehľadnosť tohto právneho systému.

II. Sociálno-poisťovacie právne vzťahy

Z hľadiska legislatívneho vývoja sa právo sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike, obdobne ako v ostatných krajinách Európskej únie, vyvíja v troch základných systémoch – poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Z týchto troch systémov má osobitný význam poisťovací systém, ktorý plní ochrannú funkciu predovšetkým vo vzťahu k ekonomicky činným subjektom, čo v konečnom dôsledku sa odráža v pracovnom ako aj rodinnom živote jednotlivca. Sociálno-poisťovacie právne vzťahy sú legislatívne upravené v zákone č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a predstavujú základ sociálneho systému. Možno konštatovať, že systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci tento systém dopĺňajú, resp. vypĺňajú „medzery“ v sociálnom zabezpečení.

„Poistenie v rámci sociálno-poisťovacích vzťahov možno charakterizovať ako presun rizika v dôsledku sociálnych udalostí, vo väčšine prípadov s dôsledkom prerušenia, resp. skončenia ekonomickej činnosti z jednotlivých subjektov tejto činnosti na špecializovanú inštitúciu a to na základe platenia poistného. Z hľadiska sociálneho poistenia v Slovenskej republike touto inštitúciou je Sociálna poisťovňa, ako verejnoprávna inštitúcia.“[2]

Z hľadiska rozsahu sociálneho poistenia, toto zahŕňa okrem nemocenského poistenia aj dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie), úrazové poistenie, garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti.[3]

Osobitné postavenie v rámci sociálno-poisťovacích právnych vzťahov má nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti (nemocenské), potreby ošetrovania, resp. starostlivosti o fyzickú osobu (ošetrovné), tehotenstva a materstva (materské, vyrovnávacia dávka).

Pokiaľ ide o osobný rozsah nemocenského poistenia, tento treba chápať ako okruh subjektov, ktoré sú nemocensky poistené. V Slovenskej republike je nemocenské poistenie koncipované obdobne ako v Českej republike, t. j. účasť na nemocenskom poistení je povinná a dobrovoľná. Podstatné rozdiely sú však pokiaľ ide o okruh subjektov, ktoré sú účastníkmi povinného a dobrovoľného poistenia. Podľa českej právnej úpravy, t. j. zákona č. 187/2006 Sb., o nemocenském pojištění, ve znění pozdějších předpisů (ďalej len „zákon o nemocenském pojištění“) „Účasť na nemocenskom poistení vzniká väčšine poistencov obligatórne, zo zákona, účasť je spojená s výkonom zárobkovej činnosti. Výnimku tvoria osoby samostatne zárobkovo činné, pre ktoré je účasť na poistení dobrovoľná a vzniká až na základe prihlášky na nemocenské poistenie“[4].

V zmysle zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistený je zamestnanec ako aj samostatne zárobkovo činná osoba. Kým zamestnanec je povinne nemocensky poistený automaticky, u samostatne zárobkovo činnej osoby je táto povinná účasť podmienená jej príjmom. Zamestnancom na účely povinného nemocenského poistenia sa rozumie fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť, a to v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem. Do tohto okruhu patria aj zamestnanci vykonávajúci činnosť na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s výnimkami ustanovenými v zákone o sociálnom poistení. Samostatne zárobkovo činná osoba je povinne nemocensky poistená, ak jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol v rozhodujúcom období vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Povinná účasť je kľúčovým prvkom nemocenského poistenia a vzniká bez akéhokoľvek prejavu vôle daného subjektu.

Pokiaľ ide o osobný rozsah ekonomicky neaktívnych osôb v nemocenskom poistení, možno konštatovať, že v ostatnom období došlo k posilňovaniu dobrovoľnej účasti na nemocenskom poistení, nakoľko dobrovoľne nemocensky poistená môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný alebo trvalý pobyt. Zákonodarca však túto formu účasti na nemocenskom poistení podmieňuje absenciou účasti tejto osoby na povinnom nemocenskom poistení, čo považujeme za diskutabilné. Z uvedeného vyplýva, že osoba povinne nemocensky poistená, ktorá si riadne platí poistné na nemocenské poistenie aj niekoľko rokov (v prípade zamestnanca túto povinnosť má aj zamestnávateľ), sa na účely možnosti zvýšenia dávky nemocenského poistenia nemôže dobrovoľne poistiť, kým u ekonomicky nečinnej osoby, táto možnosť existuje. Cieľom tejto legislatívnej úpravy podľa Sociálnej poisťovne, ústredia, je „predísť účelovému zvyšovaniu vymeriavacieho základu na určenie súm nemocenských dávok, napr. pri plánovaných medicínskych zákrokoch vyžadujúcich si dočasnú pracovnú neschopnosť“[5].

Dobrovoľne nemocensky poistiť sa nemôže ani osoba, ktorá má priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ako aj poberateľ invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku. Podľa nášho názoru diskutabilná je však ďalšia podmienka pre účasť osôb na dobrovoľnom nemocenskom poistení, a to súčasne existujúca účasť na dôchodkovom poistení. Vyplýva to z jednej z noviel zákona o sociálnom poistení, ktorá zaviedla tzv. „balíčky“, t. j. poistenec, ak chce byť dobrovoľne nemocensky poistený, musí byť zároveň dobrovoľne dôchodkovo poistený. Zavedenie tzv. „balíčkov“ bolo odôvodnené zneužívaním možnosti dobrovoľného poistenia.

III. Vecný rozsah nemocenského poistenia

Z hľadiska vecného rozsahu nemocenského poistenia poistencovi za zákonom ustanovených podmienok patria z tohto druhu poistenia štyri obligatórne peňažné dávky (nemocenské, ošetrovné, materské a vyrovnávacia dávka), pri ktorých je poistenec zabezpečený pri krátkodobých sociálnych udalostiach ako sú dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania (starostlivosť) fyzickej osoby, tehotenstvo a materstvo. Ide o dávkové plnenie, ktoré z hľadiska účelu je „finálnym nástrojom sociálneho zabezpečenia priamo ovplyvňujúcim socio-ekonomické postavenie jednotlivca, na ktoré negatívne pôsobila/pôsobí sociálna udalosť“[6].

Jednou zo základných podmienok pre vznik nároku na dávku nemocenského poistenia je súbeh sociálnej udalosti a účasť na nemocenskom poistení. Vzhľadom na to, že ide o sociálne udalosti, ktoré môžu mať negatívny dopad nielen na poistenca, ale aj na jeho rodinu, zákonodarca zmierňuje túto podmienku tým, že dávka nemocenského poistenia sa poskytuje aj v prípade, ak fyzická osoba už nie je účastníkom nemocenského poistenia, avšak sociálna udalosť vznikla v čase existencie tohto poistného vzťahu. Zmiernenie sa prejavuje aj v existencii ochrannej lehoty, ktorá je sedem dní po zániku nemocenského poistenia a u poistenkyni, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, ochranná lehota je osem mesiacov. Táto osemmesačná ochranná lehota platí pre nemocenské, ošetrovné a materské. Vzhľadom na charakter dávky ochranná lehota sa nevzťahuje na vyrovnávaciu dávku. Ochranná lehota neplynie z dôvodov taxatívne vymedzených v zákone.[7]

1. Nemocenské

V rámci vecného rozsahu nemocenského poistenia najvyužívanejšou dávkou je nemocenské. Je to obligatórna peňažná dávka nemocenského poistenia, na ktorú má poistenec nárok, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie. Poznamenávame, že „ak vznikne zamestnankyni dočasná pracovná neschopnosť z dôvodu rizikového tehotenstva, posudzuje sa rovnako ako akákoľvek iná dočasná práceneschopnosť“[8]. Slovenská právna úprava na rozdiel od českej právnej úpravy nezakotvuje karenčnú dobu. „Karenčná doba – je doba, po ktorú nie sú poskytované žiadne dávky či náhrady po dobu dočasnej pracovnej neschopnosti. Karenčná doba je predmetom ostrej kritiky“.[9]

Podľa slovenskej právnej úpravy poistenec je zabezpečený peňažným plnením od prvého dňa vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, avšak rozdielne pokiaľ ide o zamestnanca na jednej strane a samostatne zárobkovo činnú osobu a dobrovoľne nemocensky poistenú osobu na druhej strane. Zamestnancovi pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti od prvého dňa patrí náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,[10] a to za prvé tri dni vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu a od štvrtého dňa do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.[11] Túto náhradu príjmu za prvých desať kalendárnych dní poskytuje zamestnávateľ. Od 11. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancovi vypláca nemocenské Sociálna poisťovňa, a to vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.

Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe patrí nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu a od štvrtého dňa 55 % denného vymeriavacieho základu. U dobrovoľne nemocensky poistenej osoby sa pre vznik nároku na nemocenské okrem existencie dočasnej pracovnej neschopnosti vyžaduje aj účasť na nemocenskom poistení v posledných dvoch rokoch pred jej vznikom aspoň 270 dní.

Ustanovenie § 34 ods. 1 zákona o sociálnom poistení upravuje dĺžku podporného obdobia pre poskytovanie nemocenského, a to na 52 týždňov odo dňa vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.[12] Z uvedeného vyplýva, že u zamestnanca sa do tohto podporného obdobia započítava aj náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca poskytovaná zamestnávateľom, a to za prvých desať kalendárnych dní. Pozitívne hodnotíme skutočnosť, že česká právna úprava umožňuje zmeniť charakter nemocenského ako obligatórnej dávky na fakultatívnu dávku, nakoľko „po uplynutí podpornej doby možno nemocenské vyplácať na základe žiadosti poistenca po dobu ustanovenú v rozhodnutí orgánu nemocenského poistenia, pokiaľ možno očakávať, že poistenec v krátkej dobe, najdlhšie však v dobe 350 kalendárnych dní po uplynutí podpornej doby nadobudne pracovnú schopnosť“[13].

2. Ošetrovné

Ošetrovné je obligatórna, peňažná dávka nemocenského poistenia, na ktorú má nárok poistenec, ak osobne a celodenne ošetruje taxatívne vymedzený subjekt – fyzickú osobu. Ide o taxatívne vymedzený zúžený okruh rodinných príslušníkov, a to o choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou. Nárok na ošetrovné vzniká aj v prípade, ak poistenec sa stará o zdravé dieťa, avšak iba do desiatich rokov veku a to za podmienky, že

• dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu,
• predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu alebo
• fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

Poskytovanie ošetrovného je podmienené nepriamou sociálnou udalosťou, t. j., že táto situácia (potreba ošetrovania, resp. potreba starostlivosti) nastáva u jednej osoby a oprávnenie vyplývajúce z tohto právneho vzťahu vzniká inej zákonom ustanovenej osobe.

Zásadný rozdiel pri poskytovaní ošetrovného medzi slovenskou a českou právnou úpravou je v tom, že slovenská právna úprava pre vznik nároku na ošetrovné nevyžaduje podmienku spoločnej domácnosti. Podľa českej právnej úpravy „podmienkou nároku na ošetrovné je, že dieťa alebo chorý člen rodiny žije so zamestnancom v domácnosti. Splnenie podmienky domácnosti sa nevyžaduje, ak ide o ošetrovanie dieťaťa do desať rokov rodičom. V prípade rozvodu manželstva a zverení dieťaťa súdom do spoločnej alebo striedavej výchovy oboch rodičov sa za domácnosť považuje domácnosť každého z nich“[14]. Rozdiel je aj v okruhu subjektov, ktorým patrí ošetrovné. Slovenská právna úprava tento okruh vymedzuje pojmom „poistenec“, ktorým treba rozumieť zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu ako aj dobrovoľne nemocensky poistenú osobu.[15] Podľa zákona o nemocenském pojištění, ošetrovné patrí zamestnancovi, ale nie samostatne zárobkovo činnej osobe.

Určité rozdiely sú aj pokiaľ ide o dobu poskytovania ošetrovného a výšku. Zákon o sociálnom poistení ustanovuje podporné obdobie maximom, a to desiatimi dňami odo dňa vzniku potreby ošetrovať (starať sa) o fyzickú osobu a to vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.

Domnievame sa, že vylúčenie spoločnej domácnosti ako podmienky pre vznik nároku na ošetrovné v niektorých prípadoch má aj negatívny dopad. Ide napr. o nezosobášené osoby, ktoré aj keď majú spoločnú domácnosť, ak niektorý z nich ochorie, druhému nevzniká nárok na ošetrovné. Z praktického hľadiska ide napr. o prípad, ak zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba žije v spoločnej domácnosti s matkou svojich detí bez uzatvorenia manželstva a matka detí ochorie, tak otcovi týchto detí nevzniká nárok na ošetrovné. Sme toho názoru, že pri legislatívnych úpravách zákona o sociálnom poistení by určite malo prísť k rozšírenie okruhu subjektov, pri ošetrovaní ktorých má poistenec nárok na ošetrovné, a to aj o prípad ošetrovania matky jeho detí, aj keď s ňou poistenec nie je zosobášený. Rovnako to platí aj pre prípad absencie osvojenia alebo zverenia do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, nakoľko aj v tomto prípade, poistenec nemá nárok na ošetrovné pri ošetrovaní dieťaťa nezosobášenej partnerky. Táto skutočnosť vyplýva zo zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa na účely poskytovania ošetrovného za dieťa považuje vlastné dieťa, osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky) alebo dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Z hľadiska českej právnej úpravy je zaujímavá ostatná novela zákona o nemocenském pojištění s účinnosťou od 1. júna 2018, ktorou sa zaviedla nová dávka nemocenského poistenia, a to dlhodobé ošetrovné. Ide o dávku nemocenského poistenia pri starostlivosti o osobu, u ktorej nastalo závažné akútne zhoršenie zdravotného stavu. Čo však v situáciách, ak ide o potrebu starostlivosti o osobu po plánovanom zdravotnom úkone?

3. Materské

Materské je obligatórna peňažná dávka nemocenského poistenia, ktorej platiteľom je Sociálna poisťovňa. Jednou z charakteristických čŕt tejto dávky, a platí to aj pre ostatné dávky nemocenského poistenia, je skutočnosť, že nahrádza u povinne nemocensky poistenej osoby (neplatí to pre dobrovoľne nemocensky poistené osoby) príjem v dôsledku tehotenstva a v počiatočnom štádiu materstva. Legislatívne je táto dávka upravená v § 48 až 53 zákona o sociálnom poistení.

Medzi základné podmienky pre vznik nároku na túto dávku patrí účasť na nemocenskom poistení, a to po dobu aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, tzv. čakacia doba. Do obdobia 270 dní sa započítavajú všetky obdobia účasti poistenej osoby na nemocenskom poistení, a to bez ohľadu na to, či táto účasť bola v rámci povinného alebo dobrovoľného poistenia, z titulu zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby. Negatívne ohlasy z aplikačnej praxe viedli zákonodarcu k novele zákona o sociálnom poistení, na základe ktorej sa do tejto doby započítava aj doba prerušenia povinného poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, resp. poberania rodičovského príspevku, t. j. doba, po ktorú osoba nie je nemocensky poistená. Pozitívne hodnotíme skutočnosť, že zákonodarca túto čakaciu dobu viaže na deň pôrodu a nie na deň uplatnenia nároku na materské, čo je predpokladom pre uplatnenie nároku pre väčší počet poistenkýň. Česká právna úprava ustanovuje čakaciu dobu tiež na 270 kalendárnych dní, avšak v posledných dvoch rokoch pred nástupom na peňažnú pomoc v materstve. Túto úpravu možno akceptovať tým, že čakacia doba má „...chrániť systém nemocenského poistenia pred zneužitím (aby sa poistenkyňa nepoistila až vtedy, keď zistí, že je tehotná“[16].

Výška materského môže byť u poistenej osoby rozdielna, nakoľko rozhodujúci je denný vymeriavací základ oprávnenej osoby. V rámci noviel zákona o sociálnom poistení sa postupne zvyšovala percentuálna sadzba materského z pôvodných 55 % na 60 %, na 65 %, na 70 % a v súčasnosti, a to od 1. mája 2017, táto dávka nemocenského poistenia patrí vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu a možno konštatovať, že materským je pokrytý takmer na 100 % čistý príjem poistenkyne pred uplatnením nároku na materské. Z tohto hľadiska legislatívnu úpravu výšky materského hodnotíme pozitívne, domnievame sa však, že aj vzhľadom na súčasnú pomerne priaznivú ekonomickú situáciu a nepriaznivý geografický vývoj, pozornosť treba venovať úprave maxima denného vymeriavacieho základu na určenie dávok nemocenského poistenia, a teda aj na určenie denného vymeriavacieho základu pre materské, a to s ohľadom na maximum vymeriavacieho základu pre platenie poistného na nemocenské poistenie.[17] V tomto smere väčšiu pozornosť treba venovať uplatneniu princípu ekvivalencie.

Možno konštatovať, že dĺžka obdobia, po ktoré patrí materské, je aj v porovnaní s ostatnými vyspelými krajinami na veľmi dobrej úrovni. Aby dĺžka poskytovania materského sa nekrátila, je rozhodujúce uplatnenie nároku na túto dávku, a to od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Vo všetkých týchto prípadoch poistená osoba má nárok na materské po dobu 34 týždňov odo dňa vzniku nároku pri narodení jedného dieťaťa, ak nie je osamelá, alebo po dobu 37 týždňov od vzniku nároku pri narodení jedného dieťaťa, ak je osamelá, alebo po dobu 43 týždňov od vzniku nároku na materské, ak sa jej narodili viacerčatá, t. j., ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará a to bez ohľadu či je alebo nie je osamelá. V rámci ochrannej funkcie práva sociálneho zabezpečenia poistenkyňa, ktorá dieťa porodila, ako aj poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské po dobu minimálne 14 týždňov od vzniku nároku na materské a doba jeho poskytovania nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Ak dieťa zomrie počas poberania materského, poistenkyňa má nárok na materské ešte po dobu dvoch týždňov, ale najdlhšie dokedy by jej materské patrilo.

Jednou zo základných podmienok pre poskytovanie materského ako dávky nemocenského poistenia je splnenie podmienok ustanovených na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote. U samostatne zárobkovo činnej osoby sa vyžaduje aj zaplatenie poistného na nemocenské poistenie. Všeobecná ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, avšak u poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je osem mesiacov. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že osemmesačná ochranná lehota platí nielen na účely materského, ale aj na účely nemocenského a ošetrovného.

Pozitívne hodnotíme ostatnú novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá nadobudne účinnosť od 1. januára 2019, a ktorá sa dotýka aj materského. V prípade, ak rodičia sa budú starať súbežne o dve deti do troch rokov veku, matke vznikne nárok na materské pri starostlivosti o novonarodené dieťa a otcovi vznikne nárok na túto dávku pri starostlivosti o staršie dieťa po dobu 28 týždňov, ale maximálne do troch rokov veku dieťaťa. Samozrejme obaja rodičia musia spĺňať ďalšie zákonom ustanovené podmienky. Zmena nastáva aj pri určení výšky materského v prípade reťazových pôrodov, kedy materské pri ďalšom pôrode nemôže byť nižšie ako je jeho výška pri predchádzajúcom pôrode.

Pozitívne hodnotíme novelu zákona o nemocenském pojištění, ktorou sa zaviedla nová dávka nemocenského poistenia v Českej republike, a to otcovská. Domnievame sa, že pri najbližších legislatívnych úpravách by bolo vhodné obdobnú dávku nemocenského poistenia zakotviť aj v slovenskej právnej úprave.

4. Vyrovnávacia dávka

Vyrovnávacia dávka je dávkou, ktorá v rámci vecného rozsahu nemocenského poistenia má určité osobitosti. Na rozdiel od ostatných dávok nemocenského poistenia (nemocenské, materské, ošetrovné) vyrovnávacia dávka nie je náhradou príjmu, nakoľko pre jej poskytovanie sa vyžaduje existencia pracovnoprávneho vzťahu ženy, čo znamená, že sa poskytuje iba žene (nie mužovi), iba zamestnankyni (nie samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe). Podľa § 44 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnankyni vznikne nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas tehotenstva preradená na inú prácu. Toto preradenie je podmienené tým, že práca, ktorú predtým vykonávala, je tehotnej žene zakázaná alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo. Ďalšou podmienkou pre poskytovanie vyrovnávacej dávky je skutočnosť, že pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením. Pre vznik nároku na vyrovnávaciu dávku sa nevyžaduje splnenie čakacej doby.

Doba poskytovania vyrovnávacieho príspevku je časovo obmedzená, a to odo dňa preradenia na inú prácu a maximálne do konca deviateho mesiaca po pôrode. V týchto prípadoch ide o práce, ktorých výkon je spojený u tehotnej ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej ženy so špecifickým rizikom vystavenia pôsobeniu škodlivých faktorov, vplyvov, procesov alebo pracovných podmienok, čo v konečnom dôsledku spôsobuje riziko pre bezpečnosť a zdravie takejto ženy.[18]

Výška vyrovnávacieho príspevku predstavuje 55 % z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom pred preradením na inú prácu a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu. Ak zamestnankyňa v kalendárnom mesiaci, za ktorý má nárok na vyrovnávaciu dávku, nevykonávala počas celého kalendárneho mesiaca prácu, za ktorú má príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi pomernou časťou mesačného vymeriavacieho základu a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu. Česká právna úprava ustanovuje výšku tejto dávky s názvom vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve ako rozdiel medzi denným vymeriavacím základom pred preradením (redukovaným) a priemerným príjmom po preradení na inú prácu. „Nejedná sa o vyrovnávanie do pôvodne dosahovaného príjmu, ale iba do výšky denného vymeriavacieho základu“[19].

IV. Záver

Vývoj vekovej štruktúry v Slovenskej republike, ako aj v ostatných vyspelých krajinách, nie je pozitívny a možno konštatovať, že obyvateľstvo starne a to dôsledkom súčasného populačného vývoja. Starnutie si vyžaduje zásadné zmeny v sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch, a to jednak v rámci zdravotného poistenia, ako aj v rámci sociálneho poistenia s dôrazom na dôchodkové a nemocenské poistenie. Aj keď v ostatnom období v nemocenskom poistení bolo prijatých viacero pozitívnych právnych úprav, aj naďalej treba venovať osobitnú pozornosť osobnému, ako aj vecnému rozsahu nemocenského poistenia, a to s ohľadom na tradičnú rodinu ako aj na alternatívne formy spolužitia.