Aktuálne otázky v systéme dôchodkového poistenia
Actual issues in the pension insurance system
Doc. JUDr. Ján Matlák, CSc.*
Anotácia
Within the social insurance legal relations is particularly relevant pension insurance system. It is a system providing insured in old age, disability and loss of breadwinner. Recently in this system have been several legislative changes that create a space for discussion.
I. Úvod
Právo sociálneho zabezpečenia ako právne odvetvie sa z hľadiska podstaty, genézy a tendencií vývinu konštituovalo na princípe solidarity a spoločenských prístupov odkázaných subjektov na tvorbu a prerozdeľovanie zdrojov na základe dohodnutých (prípadne právom alebo inak ustanovených) princípov. V sociálnej oblasti ide aj o pozitívnu ingerenciu sociálnych subjektov i sociálnych partnerov do sociálnych procesov, čím sa realizuje princíp participácie a princíp zásluhovosti. Osobitné postavenie v práve sociálneho zabezpečenia má poisťovací systém, ktorého úlohou je ochrana veľkej časti obyvateľstva proti zmenám v živote, a to predovšetkým pokiaľ ide o následky vo vzťahu k pracovnej sile. Poisťovací systém je príspevkovým systémom, čo znamená, že taxatívne určené subjekty sú povinné platiť príspevky, napr. zamestnanec, zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba. V niektorých prípadoch je tento systém doplnený aj platením príspevkov zo strany štátu, napr. pri zdravotnom poistení, ako aj v dôchodkovom poistení, avšak v obmedzenej miere. Pokiaľ ide o dôchodkový systém, významnú úlohu tu zohráva práve poistný princíp, v rámci ktorého v ostatnom období nastali viaceré legislatívne úpravy.
II. Osobný rozsah dôchodkového poistenia
Osobný rozsah sociálneho poistenia sa viaže na subjekty sociálnopoisťovacích právnych vzťahov, samozrejme to platí aj v systéme dôchodkového poistenia. V rámci dôchodkového poistenia vystupujú ako subjekty na jednej strane poistenec, t. j. fyzická osoba, ktorá platí poistné alebo fyzická osoba, za ktorú platí poistné iný subjekt a na druhej strane nositeľ poistenia, t. j. subjekt, ktorý spravuje tieto vzťahy a pri splnení zákonom ustanovených podmienok a je povinný fyzickej osobe zrealizovať peňažné plnenie, t. j. vyplatiť dávku dôchodkového poistenia.
Fyzická osoba na strane poistenca vystupuje buď v pozícii aktívneho poistenca, ktorý je povinný alebo môže platiť poistné na dôchodkové poistenie. Ak u poistenca je vylúčená povinnosť platiť poistné, alebo za neho platí poistné iný subjekt, táto fyzická osoba vystupuje v pozícii pasívneho poistenca. Treba konštatovať, že práve v dôchodkovom poistení v rámci sociálneho poistenia je najväčší počet platiacich subjektov. Na dôchodkové poistenie, ktoré sa delí na starobné a invalidné, platí poistné zamestnanec, zamestnávateľ, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, štát a Sociálna poisťovňa.[1]
V rámci povinného dôchodkového poistenia je poistený zamestnanec[2] ako aj samostatne zárobkovo činná osoba[3], a to u oboch subjektov bez akéhokoľvek prejavu vôle. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu zamestnanca, tento bol od účinnosti zákona o sociálnom poistení, t. j. od 1. januára 2004, viackrát novelizovaný. Kým pôvodná úprava pod pojem zamestnanca taxatívne vymedzovala ekonomicky činné subjekty v konkrétnych právnych vzťahoch, súčasné vymedzenie tohto pojmu je vo všeobecnejšej rovine. Za zamestnanca na tieto účely sa považuje fyzická osoba v právnom vzťahu, v rámci ktorého má pravidelný príjem zdaňovaný podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ako príjem zo závislej činnosti. Touto úpravou sa podstatne rozšíril okruh subjektov, ktoré sa považujú za zamestnanca a to nielen na účely dôchodkového poistenia, ale aj na účely nemocenského poistenia a poistenia v. nezamestnanosti.
Táto zásadná zmena vo vymedzení pojmu zamestnanec mala dopad aj na zamestnancov činných na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru[4], nakoľko aj príjem z týchto dohôd je rovnako zdaňovaný podľa zákona o dani z príjmov. „Pre posúdenie toho, či zamestnanec vykonáva práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo či pracuje u zamestnávateľa v pracovnom pomere, nemožno vychádzať len z označenia písomnej dohody uzavretej účastníkmi, ale aj z jej obsahu. Po formálnej stránke každá z dohôd vyžaduje písomnú formu, inak nie je uzatvorenie dohody platné. Faktický výkon činnosti by inak znamenal výkon činnosti v pracovnom pomere so všetkými z neho vyplývajúcimi dôsledkami.“[5] Určité výnimky však platia pokiaľ ide o zamestnancov v právnom vzťahu na základe niektorej z dohôd, ak majú pravidelný alebo nepravidelný príjem.[6] Pokiaľ ide o dôchodkové poistenie, zamestnancom na tieto účely sa rozumie aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti s pravidelným alebo nepravidelným príjmom a ak poberá niektorý z taxatívne vymedzených dôchodkov. Účasť na povinnom dôchodkovom poistení sa vzťahuje aj na fyzickú osobu v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov s pravidelným mesačným príjmom presahujúcim sumu 200 € alebo s nepravidelným príjmom, ak priemerný mesačný príjem presiahne sumu 200 €. Ak príjem žiaka alebo študenta nepresahuje túto sumu, nie je z titulu výkonu činnosti na základe dohody o brigádnickej práci študentov dôchodkovo poistený. Žiak alebo študent môže uzatvoriť aj viacero dohôd o brigádnickej práci študentov, pričom podľa § 227a zákona o sociálnom poistení má možnosť určiť jednu z týchto dohôd na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie. Z uvedeného vyplýva, že z ostatných dohôd bude tento žiak alebo študent povinne dôchodkovo poistený a oba subjekty, t. j. zamestnanec (žiak, študent) ako aj zamestnávateľ budú platiť poistné na dôchodkové poistenie. Za negatívum v tomto smere možno považovať absenciu legislatívneho vymedzenia pojmu pravidelný a nepravidelný príjem, čo spôsobuje určité problémy aj v aplikačnej praxi.
V ostatnom období sa okruh zamestnancov na účely sociálneho poistenia, t. j. aj na účely dôchodkového poistenia rozšíril aj o fyzické osoby v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak pred vznikom tohto pomeru boli dlhodobo nezamestnaní občania a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Ďalšou podmienkou je, že ich príjem nepresahuje zákonom ustanovenú výšku a zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu ich prijatia do tohto pomeru. V týchto prípadoch zamestnávateľ a ani zamestnanci síce neplnia odvodové povinnosti a to po dobu 12 kalendárnych mesiacov, avšak zamestnanec nie je poistený a v prípade sociálnej udalosti nie je krytý systémom nemocenského poistenia, poistenia v nezamestnanosti a samozrejme ani systémom dôchodkového poistenia. Na jednej strane túto legislatívnu zmenu možno chápať pozitívne, pokiaľ ide o väčšiu možnosť zaradenia dlhodobo evidovaných nezamestnaných občanov do ekonomickej činnosti, avšak na druhej strane za negatívum možno považovať skutočnosť, že u týchto zamestnancov sa v podstatnej miere oslabila ochranná funkcia práva sociálneho zabezpečenia. Táto doba ekonomickej činnosti sa im samozrejme nezapočítava do účasti na dôchodkovom poistení, ktorá má vplyv napr. na vznik nároku na starobný dôchodok ako aj na výšku starobného dôchodku.[7]
Pokiaľ ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, táto je povinne dôchodkovo poistená, ak jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol v rozhodujúcom období vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, t. j. od 1. júla 2016, ak jej príjem bol vyšší ako 5 148 €.
Vzhľadom na to, že sociálne poistenie je súčasťou systému sociálnej ochrany, okrem ekonomicky činných subjektov, ale iba dôchodkovo, sú poistené aj ekonomicky neaktívne osoby, pričom ide predovšetkým o osoby, u ktorých ekonomická aktivita je vylúčená z dôvodu starostlivosti o dieťa. Do tohto okruhu patria osoby starajúce sa riadne o dieťa do 6 rokov veku bez ohľadu na jeho zdravotný stav, ako aj osoby starajúce o dieťa po dovŕšení šiestich rokov veku najdlhšie do 18 rokov jeho veku. Okrem starostlivosti o takéto deti sa na účely vzniku povinného dôchodkového poistenia vyžaduje splnenie aj ďalších podmienok ako je absencia povinného dôchodkového poistenia osoby vykonávajúcej starostlivosť, nepriznanie predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, nedovŕšenie dôchodkového veku, trvalý pobyt na území SR u osoby poskytujúcej starostlivosť ako aj u dieťaťa a podanie prihlášky na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti.
Účasť na povinnom dôchodkovom poistení vzniká aj fyzickej osobe s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie ako aj fyzickej osobe, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri splnení ďalších zákonom ustanovených podmienok.
Za všetky hore uvedené ekonomicky neaktívne osoby platí poistné na dôchodkové poistenie štát. Postavenie štátu v systéme dôchodkového poistenia sa od roku 2004 podstatne zmenilo. Došlo k mimoriadne veľkému zníženiu okruhu subjektov, za ktorých platil poistné na dôchodkové poistenie, t. j. na starobné a invalidné poistenie štát, čo bolo prejavom jednoznačného odklonu od štátneho paternalizmu.[8] V tomto smere kladne treba hodnotiť skutočnosť, že od 1. júla 2015 sa okruh týchto osôb rozšíril aj o ohrozeného svedka alebo chráneného svedka.[9] Rozšírenie osobného rozsahu povinného dôchodkového poistenia je odôvodnené tým, že osoby zaradené do programu ochrany svedka často nemôžu byť z objektívnych príčin zárobkovo činné a počas tohto obdobia nemajú možnosť byť dôchodkovo poistené.
Určite jedným z dôvodov prečo aj ekonomicky neaktívne osoby sú povinne dôchodkovo poistené je skutočnosť, že „dávkové plnenie v starobe uskutočňuje sociálno-preventívnu funkciu, ktorej obsahom je vylúčiť situácie smerujúce k sociálnej exklúzii jednotlivca mimo spoločenských procesov a aktivít“.[10]
Okrem povinného dôchodkového poistenia zákon o sociálnom poistení upravuje aj okruh osôb, ktoré môžu byť dôchodkovo poistené na báze dobrovoľnosti a to pri splnení zákonom ustanovených kumulatívnych podmienok. Ide o fyzické osoby po dovŕšení 16 rokov veku. Ďalšou podmienkou je, že tieto osoby majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a nemajú priznaný predčasný starobný dôchodok. Na rozdiel od dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti, zákon neviaže účasť na dobrovoľnom dôchodkovom poistení splnením ďalších podmienok.[11]
Dobrovoľné dôchodkové poistenie vzniká odo dňa prihlásenia sa na tento druh dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania prihlášky. Zánik dobrovoľného poistenia bol v pôvodnom znení zákona o sociálnom poistení viazaný na odhlásenia sa a zanikol najskôr odo dňa podania odhlášky. Aplikačná prax ukázala, že viacerí poistenci, ktorí sa rozhodli skončiť svoju účasť na dobrovoľnom dôchodkovom poistení, prestali si plniť odvodovú povinnosť, avšak absentovalo u nich podanie odhlášky. Samozrejme u týchto poistencov vznikol nedoplatok na poistnom. Kladne treba hodnotiť snahu zákonodarcu predísť v tomto smere viacerým nedorozumeniam, čo zrealizoval rozšírením možnosti zániku účasti na dobrovoľnom poistení. Podľa platnej právnej úpravy účasť na dobrovoľnom poistení zaniká aj neplatením poistného a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, ak za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace nebolo zaplatené poistné na toto poistenie vôbec, najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie. Tento spôsob zániku účasti na dobrovoľnom poistení neplatí, ak v kalendárnom mesiaci nebola dobrovoľne poistená osoba, povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie.
III. Vymeriavací základ
S osobným rozsahom dôchodkového poistenia veľmi úzko súvisí platenie poistného na dôchodkové poistenie.[12] Mechanizmus výpočtu poistného na dôchodkové poistenie je určený dikciou zákona a to percentuálnou sadzbou, vymeriavacím základom a rozhodujúcim obdobím Percentuálna sadzba je taxatívne určená, a to rozdielne pre jednotlivé subjekty (platitelia poistného) v rámci jednotlivých poistných vzťahov (druhy poistenia). Z hľadiska sociálneho poistenia je najvyššia percentuálna sadzba určená práve pre platenie poistného na dôchodkové poistenie, pričom jej výška je určená odvodovým prerozdelením medzi dôchodkovým poistením a starobným dôchodkovým sporením.
Vychádzajúc z osobitostí jednotlivých platiteľov poistného, zákonodarca určuje im adekvátne vymeriavacie základy. Vymeriavacím základom zamestnanca je zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Ďalej sa do tohto základu zahŕňajú aj príjmy, ktoré nepodliehajú zdaneniu v dôsledku zákazu dvojitého zdanenia ako aj nezdaňované príjmy fyzickej osoby na zárobkovú činnosť ktorej sa vzťahujú predpisy SR podľa Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR.
Vymeriavací základ zamestnávateľa závisí od počtu jeho zamestnancov, nakoľko jeho vymeriavacím základom je vymeriavací základ zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnávateľa možno vyjadriť aj ako úhrn vymeriavacích základov jeho zamestnancov.
U samostatne zárobkovo činnej osoby pre odvodovú povinnosť je rozhodujúci základ dane. Vymeriavacím základom je podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej a koeficientu 1,486. Základ dane sa neznižuje o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu. Takto určený vymeriavací základ je rozhodujúci od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba zákonom ustanovený príjem do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.
U dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby je daná možnosť voľného určenia vymeriavacieho základu, čo znamená, že vymeriavacím základom je ňou určená suma.
Minimum a maximum vymeriavacieho základu
Pri vymeriavacom základe má osobitný význam určenie minima a maxima, čím sú určené jeho hranice, t. j. pri určení poistného sa nevychádza z plného vymeriavacieho základu, ale je stanovená redukcia. Minimum vymeriavacieho základu u zamestnanca sa dlhodobo viazalo na minimálnu mzdu.[13] Vzhľadom na legislatívnu úpravu pojmu zamestnanec, od 1. januára 2013 minimum vymeriavacieho základu u zamestnanca neexistuje. Dôvodom tohto vylúčenia je skutočnosť, že zamestnancom sa rozumie aj fyzická osoba v právnom vzťahu, v ktorom príjem je v niektorých prípadoch nižší ako je minimálna mzda. Vo vzťahu k minimálnemu vymeriavaciemu základu zamestnanca sa aj v dôchodkovom poistení uplatňuje princíp zásluhovosti.
Vymeriavací základ povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu[14] za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Od 1. januára 2016 toto minimum predstavuje sumu 429 €.
Tak ako pri ostatných poistných vzťahoch sociálneho poistenia aj v dôchodkovom poistení je stanovené maximum vymeriavacieho základu na určenie poistného a to 5-násobok priemernej mesačnej mzdy, ktorá platila v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné. Už o výške takto stanoveného maxima existuje viacero protichodných názorov. Posilnenie princípu solidarity v sociálnopoisťovacích vzťahoch na úkor princípu zásluhovosti vyplýva z opatrení, ktoré sa v rámci legislatívneho procesu prijímajú, resp. navrhujú pokiaľ ide o maximum vymeriavacieho základu pre odvodové povinnosti v sociálnom ako aj v zdravotnom poistení. Maximum vymeriavacieho základu sa upravilo z 5-násobku priemernej mzdy na 7-násobok a platí to aj pre dôchodkové poistenie a to bez zvýšenia maxima denného vymeriavacieho základu pre určenie jednotlivých dávok sociálneho poistenia. Je skutočne žiaduce maximum vymeriavacieho základu upraviť na tak vysoké maximum? Dávky dôchodkového poistenia sa aj naďalej vypočítavajú z denného vymeriavacieho základu, ktorého maximum je určené na 3-násobok priemernej mesačnej mzdy. V tomto prípade sa princíp zásluhovosti uplatňuje v obmedzenej miere. Pokiaľ ide o zdravotné poistenie navrhuje sa v rámci tohto druhu poistenia zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu pre výpočet zdravotného poistenia, ako aj retroaktívne zrušenie stropu na platenie zdravotných odvodov z výplaty dividend zo ziskov z rokov 2011 až 2016.
IV. Minimálny dôchodok, valorizácia dôchodkov
V sociálnopoisťovacích právnych vzťahoch osobitné postavenie má systém dôchodkového poistenia. Ide o systém, v rámci ktorého fyzická osoba je zabezpečená v prípade staroby, invalidity alebo straty živiteľa rodiny, čomu zodpovedajú aj dávky dôchodkového poistenia, starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok.
V rámci vecného rozsahu dôchodkového poistenia v ostatnom období dochádza k viacerým legislatívnym úpravám. Od 1. júla 2015 sa zaviedol tzv. minimálny dôchodok, ktorého účelom je vylúčiť poberateľa dôchodku (starobného alebo invalidného) zo systému sociálnej pomoci, čo možno považovať za suplovanie dávky v hmotnej núdzi. Minimálnym dôchodkom sa má zabezpečiť poistenec, ktorý spĺňa podmienku najmenej 30 rokov účasti na dôchodkovom poistení dôchodkovým príjmom na takej úrovni, aby nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Naskytá sa otázka, čo s dôchodkami, ktorých suma je iba o niečo vyššia ako suma dôchodku po zvýšení na minimálny dôchodok. V súčasnosti sa dostáva do pozornosti problematika valorizácie tohto dôchodku. Treba si však uvedomiť, že v danom prípade sa nejedná o osobitný druh dôchodku, ale „keďže je tento inštitút výlučne spätý s výplatou „zvýšenej“ sumy starobného alebo invalidného dôchodku, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, nemá povahu dôchodkového dávkového plnenia“[15].
Všeobecne možno konštatovať, že problematika zvyšovania dôchodkov je diskutabilná a existuje mnoho uhlov pohľadu na primeranosť hmotného zabezpečenia napr. aj v starobe. Ide o problém zvyšovania dôchodkov pevnou sumou alebo percentuálnou valorizáciou. Domnievame sa, že aj pri valorizácii musí byť proporcionalita medzi mierou solidarity a mierou osobnej participácie, nakoľko jej narušenie môže viesť k neodôvodnenej nivelizácii dávok dôchodkového poistenia a tým aj k narušeniu ústavného princípu zabezpečenia primeranosti, ktorá je podmienená aj kritériom zásluhovosti. „Prílišné uplatňovanie sociálnej solidarity na úkor zásluhovosti vedie obvykle k nivelizácii systému do tej miery, že prestane zabezpečovať primeranosť dávok tak k individuálne dosahovanej životnej úrovni (jednotlivca), ako aj k sociálnej potrebnosti a koniec koncov i k možnostiam príjmov a výdavkov systému“.[16]
Prijatím solidárneho opatrenia – valorizácia dôchodkov pevnou sumou – nastáva znižovanie a možno povedať znehodnocovanie dôchodkov u poistencov, ktorí platili poistné na dôchodkové poistenie z vyšších vymeriavacích základov. Domnievame sa, že práve aj z tohto dôvodu by bolo potrebné v najbližšom období upraviť valorizačný mechanizmus percentuálne, t. j. prehĺbiť princíp participácie, Čo znamená, že vyššie dôchodky by mali rásť o vyššie sumy a nižšie dôchodky o nižšie sumy.
Pokiaľ ide o dôchodkový vek na účely starobného dôchodku a nepriamo aj na účely predčasného starobného dôchodku, tento sa bude predlžovať postupne o určený počet dní, ktorý sa stanoví každoročne a to v závislosti od dynamiky vývinu priemernej strednej dĺžky života spoločnej pre mužov a ženy zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Podľa § 65a ods.1 zákona o sociálnom poistení, od 1. januára 2017 dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku je súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla 365 a rozdielu priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie. Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 269/2016 Z. z. upravuje na rok 2017 dôchodkový vek 62 rokov a 76 dní a referenčný vek na rok 2017 je 62 rokov. Domnievame sa, že predĺženie dôchodkového veku je opodstatnené, no aj napriek tomu Slovenská republika bude na konci rebríčka krajín EÚ, pokiaľ ide o vek odchodu do dôchodku.
V. Záver
Realizácia sociálnej ochrany prostredníctvom sociálnopoisťovacích vzťahov má osobitný význam. Viaceré princípy typické pre právo sociálneho zabezpečenia sa premietajú práve v dôchodkovom systéme, ktorý aj z hľadiska celospoločenského významu vzhľadom na nepriaznivý demografický vývoj má osobitné postavenie. Z tohto dôvodu sa vyžaduje, aby tento systém bol budovaný na princípe spravodlivosti a so zosúladením princípu solidarity a princípu zásluhovosti.
* Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
[1] Poistné na nemocenské platí zamestnanec, zamestnávateľ, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, poistné na dôchodkové poistenie platí zamestnanec, zamestnávateľ, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, štát a Sociálna poisťovňa, poistné na poistenie v nezamestnanosti platí zamestnanec, zamestnávateľ, dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na úrazové poistenie platí zamestnávateľ a poistné na garančné poistenie platí zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne poistený.
[2] Pozri § 4 zákona č. 461/2003 Z .z. o sociálnom poistení
[3] Pozri § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
[4] Slovenská právna úprava rozlišuje tri druhy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov.
[5] TREĽOVÁ, S.: Dohody zakladajúce pracovnoprávny vzťah - osobitosť pracovného práva Slovenskej republiky. In: Visegrad journal on human rights. - Č. 2 (2014), s. 71-76. ISSN 1339-7915.
[6] Podľa § 4 zákona o sociálnom poistení zamestnancom nie je a teda ani do osobného rozsahu nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti nepatrí fyzická osoba, ktorá je v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov ako aj fyzická osoba, ktorá je v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek alebo invalidného výsluhového dôchodku.
[7] Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom postení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
[8] MACKOVÁ, Z.: Funkcie práva sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike na začiatku tretieho tisícročia. In: Uskutočniteľnosť sociálnych práv v systémoch sociálnej bezpečnosti. Plzeň: Aleš Čeněk,, 2015. ISBN 978-80-7380-574-6. s. 133.
[9] Zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[10] LACKO, M.: Hmotné zabezpečenie v starobe. Sprint dva. Bratislava, 2011. 120 s. ISBN 978-80-89393-65-7
[11] Ak chce byť fyzická osoba dobrovoľne nemocensky poistená, musí byť zároveň dobrovoľne dôchodkovo poistená, alebo ak chce byť dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, musí byť dobrovoľne poistená aj nemocensky ako aj dôchodkovo. Pri dobrovoľnej účasti na nemocenskom poistení je vylúčená účasť fyzickej osoby na povinnom nemocenskom poistení.
[12] Poistné na starobné poistenie platí zamestnanec, zamestnávateľ, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, štát, a iba na starobné poistenie poistné platí Sociálna poisťovňa.
[13] Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov
[14] Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za príslušný kalendárny rok.
[15] LACKO, M.: Sociálnopoisťovacie právne vzťahy. Praha: Leges, 2015, s 136.
[16] GALVAS, M., GREGOROVÁ, Z.: Sociální zabezpečení. I. vyd. Brno, Masarykova univerzita, 2000, ISBN 80-210-2292-2, s. 89.