Postavenie dieťaťa v systéme dôchodkového poistenia

Status of the child in the pension insurance system

JUDr. PhDr. Silvia Treľová, PhD.*

Anotácia

The protective function of social security law, which includes the pension insurance system, is designed to protect the weaker subjects, including orphans, widows and widowers. In view of the substantive scope of pension insurance is particularly important the definition of the child and the dependent child.

I. Úvod

S prihliadnutím na ochrannú funkciu práva sociálneho zabezpečenia je zvýšená ochrana venovaná sociálnym udalostiam, ktorých nepriaznivý dopad má dlhodobejší charakter. Dohovor MOP č. 102 vymedzuje sociálne udalosti z hľadiska sociálneho zabezpečenia, medzi ktoré patrí: choroba, ktorej dôsledok treba rozumieť dočasnú pracovnú neschopnosť pre chorobu alebo úraz ako aj dočasnú pracovnú neschopnosť pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania, tehotenstvo, pôrod, materstvo, nezamestnanosť, staroba, starostlivosť o deti, invalidita, ktorá je dôsledkom dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, strata prostriedkov na živobytie. Pokiaľ ide o slovenskú právnu úpravu, táto v rámci práva sociálneho zabezpečenia upravuje sociálne udalosti z hľadiska troch systémov – poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. V poisťovacom systéme ide o zabezpečenie poistenca dávkami nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, garančného poistenia, úrazového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Systém štátnej sociálnej podpory predstavuje zabezpečovací systém a oprávnená osoba je zabezpečená štátnymi dávkami. Systém sociálnej pomoci sa viaže na hmotnú núdzu a nepriaznivú sociálnu situáciu a oprávnená osoba je zabezpečená dávkami alebo službami sociálnej pomoci.

II. Dieťa a osobný rozsah dôchodkového poistenia

Podľa Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“) dieťaťom sa rozumie každá ľudská bytosť mladšia ako osemnásť rokov, pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa vzťahuje, nie je plnoletosť dosiahnutá skôr. V rámci osobného rozsahu sociálneho poistenia sa účasť na povinnom poistení neviaže na dieťa v nemocenskom poistení, poistení v nezamestnanosti, garančnom poistení a ani v úrazovom poistení. Pokiaľ ide o dobrovoľné poistenie, môže byť aj dieťa účastníkom poistných vzťahov, nakoľko dobrovoľne nemocensky a dobrovoľne v nezamestnanosti môže byť aj osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ak spĺňa ďalšie zákonom ustanovené podmienky. To platí aj pokiaľ ide o dobrovoľné dôchodkové poistenie.

Pri povinnom dôchodkovom poistení síce dieťa nepatrí do osobného rozsahu dôchodkového poistenia, ale jeho prítomnosť a starostlivosť o dieťa je rozhodujúca pre vznik účasti na dôchodkovom poistení osoby, ktorá túto starostlivosť zabezpečuje. Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) povinne dôchodkovo je poistená aj fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo aj o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky najdlhšie do 18 rokov jeho veku, ak nie je dôchodkovo poistená, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok. Podmienkou však je, že táto osoba musí podať prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti. Je na zváženie prečo obdobie starostlivosti o zdravé dieťa sa započítava na tieto účely v plnom rozsahu, ale obdobie starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom sa započítava v rozsahu maximálne 12 rokov.

III. Dieťa a vecný rozsah dôchodkového poistenia

Aj keď nezaopatrené dieťa nepatrí do osobného rozsahu sociálneho poistenia, vymedzenie tohto pojmu má osobitný význam na účely vecného rozsahu sociálneho poistenia a to predovšetkým na účely dôchodkového poistenia. V rámci dôchodkového poistenia, ktoré je legislatívne upravené zákonom o sociálnom poistení, pojem nezaopatrené dieťa sa viaže k dôchodkom pozostalých, ktorými sú vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok. Ide o dôchodky, ktoré sú úzko späté so sociálnou udalosťou ako je strata živiteľa rodiny a z historického hľadiska patria medzi najstaršie dávky dôchodkového poistenia. Do okruhu subjektov, ktoré si môžu uplatniť nárok na niektorú pozostalostnú dávku a to vzhľadom na jej charakter, patrí manželka, manžel a deti. Účelom týchto dávok je vo väčšine prípadov zabezpečiť pozostalých peňažným plnením v dôsledku straty živiteľa rodiny. Sociálnou udalosťou podmieňujúcou poskytovanie týchto dávok je smrť živiteľa rodiny. Ide o sociálnu udalosť, pri ktorej sa uplatňujú základné funkcie dôchodkového systému. Primárnou funkciou dôchodkového systému ako systému sociálnej ochrany je ochranná funkcia jednotlivca a určitých sociálnych skupín, prerozdeľovacie (redistributívna) funkcia zameraná na zmierňovanie rozdielov medzi jednotlivcami alebo sociálnymi skupinami, homogenizačná funkcia smerujúca k zmierňovaniu sociálnych rozdielov a neodôvodnených rozdielov a stimulačná funkcia podporujúca hospodársku politiku vhodným stimulovaním jednotlivcov.[1]

Pokiaľ ide o vznik nároku na vdovský a vdovecký dôchodok, zákon o sociálnom poistení vymedzuje dva okruhy podmienok a to v závislosti od časového priestoru, v ktorom sa tieto dávky majú poskytovať. V rámci prvého okruhu podmienok vdova, resp. vdovec má nárok na vdovský, resp. vdovecký dôchodok, ak jej manžel (manželka) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku alebo splnil podmienky nároku na niektorý z týchto dôchodkov, mal nárok na predčasný starobný dôchodok alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Ak manžel (manželka) nesplnil tieto podmienky, napr. nepoberal žiadny z týchto dôchodkov a nezomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, rozhodujúca je skutočnosť, či získal nárok na invalidný dôchodok, z ktorého sa následne vypočíta vdovský dôchodok. V prípade takýchto absencií nevzniká manželke (manželovi) nárok na vdovský (vdovecký) dôchodok. Ak sú zákonom ustanovené podmienky splnené, nárok na tento druh dôchodku vzniká dňom smrti manžela alebo manželky, ktorý je ako deň úmrtia uvedený v úmrtnom liste alebo pri nezvestnej osobe, deň, ktorý je uvedený ako deň smrti v právoplatnom rozhodnutí súdu o vyhlásení manžela za mŕtveho. Vdova (vdovec) má nárok na výplatu vdovského (vdoveckého) dôchodku počas jedného roka od smrti manžela.

Pre vznik nároku na vdovský (vdovecký ) dôchodok je rozhodujúca existencia manželstva ku dňu smrti zomretého a to bez ohľadu na dĺžku trvania tohto manželstva ako aj bez ohľadu na to, či manželia žili alebo nežili v spoločnej domácnosti alebo či manželstvo plnilo alebo neplnilo spoločenskú funkciu. To znamená, že v prípade rozvedených manželov alebo pri spolužití muža a ženy bez uzatvorenia manželstva, v prípade smrti jedného z nich, nevzniká nárok na tento pozostalostný dôchodok.

Domnievame sa, že vzhľadom na súčasný trend spolužitia ženy a muža aj bez uzatvorenia manželstva, treba sa v rámci legislatívneho procesu zamyslieť aj o možnosti priznať takýmto osobám vdovský (vdovecký) dôchodok za určitých zákonom ustanovených podmienok, napr. určitá doba spolužitia, starostlivosť o spoločné deti. Podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý neupravoval vdovecký dôchodok, nárok na vdovský dôchodok mala aj vdova, ktorá nežila s manželom dlhší čas pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorej manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu, ak mala v čase smrti manžela voči nemu nárok na výživné ako aj rozvedená žena, ak bola v čase smrti bývalého manžela odkázaná na príspevok na výživu, ktorý jej bol povinný bývalý manžel poskytovať.

Postavenie dieťaťa má osobitný význam po uplynutí jedného roka od smrti manžela (manželky). Pri splnení druhého okruhu podmienok pokračuje Sociálna poisťovňa s poskytovaním vdovského (vdoveckého) dôchodku po uplynutí jedného roka od smrti manžela (manželky), ak vdovec alebo vdova :

  • sa stará o nezaopatrené dieťa,
  • je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, alebo
  • vychovala aspoň tri deti,
  • dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti,
  • dovŕšila dôchodkový vek.

Pri tomto okruhu podmienok absentuje definovanie „vychovala deti“, čo pri interpretácii uvedených podmienok vyvoláva problémy. „Sledovaná podmienka výchovy dieťaťa sa bez jej legálneho vyjadrenia obtiažne interpretuje“.[2] Obdobná podmienka pre poskytovanie vdovského dôchodku po uplynutí jedného roka od smrti manžela bola zakotvená aj v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Pojem „vychovávať dieťa“ presne vymedzila vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonával zákon o sociálnom zabezpečení.[3] „V tejto súvislosti zastávame názor založený na analógii legis a systémovo-logickom výklade, že podmienku výchovy dieťaťa je potrebné interpretovať v intenciách vyššie uvedenej vyhlášky s poukázaním na prechodné interpretačné pravidlo zakotvené v § 258 zákona o sociálnom poistení (účinné do konca roka 2014), podľa ktorého sa výchova dieťaťa na účely určenia dôchodkového veku ženy posudzuje podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003.“[4] Problémy pri interpretácii danej problematiky zostávajú aj naďalej, nakoľko je už rok 2016 a nárok na vdovecký dôchodok má muž, u ktorého problematika výchovy dieťaťa na účely vdovského dôchodku nebola a ani nie je legislatívne upravená.

Od počtu vychovaných detí niekoľko desiatok rokov závisela aj ďalšia podmienka poskytovania vdovského dôchodku po uplynutí jedného roka od smrti manžela. Išlo o podmienku dovŕšenia dôchodkového veku, ktorý u žien závisel od počtu vychovaných detí. V súčasnom období dôchodkový vek je nastavený na dosiahnutie rovnakého veku pre mužov a ženy a je ustanovený na dovŕšenie vekovej hranice 62 rokov. V zmysle novely zákona o sociálnom poistení sa od 1. januára 2017 dôchodkový vek bude postupne predlžovať o určený počet dní a to v závislosti od dynamiky vývinu priemernej strednej dĺžky života spoločnej pre mužov a ženy zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Tento počet dní sa stanoví každoročne. Dôchodkový vek sa bude určovať ako súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla 365 a rozdielu priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie. V zmysle tohto matematického vyjadrenia opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 269/2016 Z. z. upravuje na rok 2017 dôchodkový vek 62 rokov a 76 dní a referenčný vek na rok 2017 je 62 rokov.

IV. Nezaopatrené dieťa

Po uplynutí jedného roka vdova (vdovec) má nárok na vdovský (vdovecký) dôchodok aj v prípade, ak sa stará o nezaopatrené dieťa. „Nezaopatrenosť dieťaťa môžeme jednoznačne charakterizovať ako sociálnu udalosť, ktorá z ďalej uvedených dôvodov neumožňuje dieťaťu získavať prostriedky na uspokojovanie životných podmienok prácou. A táto situácia je však iba dočasná a je účelné z hľadiska fungovania systému, aby po túto dobu bolo zabezpečené pomocou ostatných účastníkov systému“.[5]

Nezaopatreným dieťaťom sa pritom rozumie dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy, alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.

Podľa zákona o sociálnom poistení nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, mal nárok na predčasný starobný dôchodok alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Pojem nezaopatrené dieťa v danom prípade upravuje § 9 zákona o sociálnom poistení a to v pozitívnom ako aj v negatívnom vymedzení.

V zmysle pozitívneho vymedzenia nezaopatrenosti dieťaťa ako sociálnej udalosti je rozhodujúci vek dieťaťa, plnenie povinnej školskej dochádzky, sústavná príprava na budúce povolanie, vylúčenie sústavnej prípravy na povolanie ako aj vylúčenie zárobkovej činnosti pre chorobu a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.[6] Za nezaopatrené dieťa sa predovšetkým považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky a to bez ohľadu na to, či si plní alebo neplní povinnú školskú dochádzku. Z uvedeného vyplýva, že okruh nezaopatrených detí tvoria detí od narodenia až do skončenia povinnej školskej dochádzky. Prípadné neplnenie povinnej školskej dochádzky nemá za následok vyradenie tohto dieťaťa z okruhu nezaopatrených detí.

Pokiaľ ide o vek, hranica nezaopatrenosti dieťaťa na účely sociálneho poistenia je najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku.[7] Do takto stanoveného maxima sa dieťa považuje za nezaopatrené, ak sa sústavne pripravuje na povolanie alebo sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie, alebo vykonávať zárobkovú činnosť[8] pre chorobu alebo stav, ktorý si vyžaduje osobitnú starostlivosť[9] alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Chorobu alebo stav v súvislosti s možnosťou výkonu sústavnej prípravy na budúce povolanie štúdiom alebo výkonom zárobkovej činnosti posudzuje ošetrujúci lekár.

Pojem „dlhodobo“ aj v tomto prípade, ako aj v ostatných prípadoch, treba chápať z časového hľadiska – dlhšie ako jeden rok. Iný časový priestor viazaný k tomuto pojmu je legislatívne upravený v rámci zdravotného poistenia. Z hľadiska osobného rozsahu verejného zdravotného poistenia povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, avšak to neplatí okrem iného aj v prípade, ak sa dlhodobo zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine a na území Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje na tieto účely pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Zákon o sociálnom poistení pojem nezaopatrené dieťa vymedzuje pozitívne ale aj negatívne. Z negatívneho vymedzenia tohto pojmu vyplýva, že nezaopatreným dieťaťom nie je dieťa, aj keď spĺňa podmienku sústavnej prípravy na povolanie štúdiom, avšak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul. Ďalšou podmienkou vylučujúcou dieťa z okruhu nezaopatrených detí je veľmi nepriaznivá sociálna udalosť a to invalidita, presnejšie poberanie invalidného dôchodku dieťaťom priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Z uvedeného vyplýva, že fyzické osoby aj keď spĺňajú podmienky pre zaradenie do okruhu nezaopatreného dieťaťa na účely sociálneho poistenia, nepovažujú sa za nezaopatrené dieťa a to z dôvodu získania vzdelania v rámci druhého stupňa vysokoškolského štúdia alebo ťažkého zdravotného postihnutia, nakoľko ide o pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Pritom nezaopatrenosť dieťaťa, ako z hore uvedeného vyplýva, je sociálnou udalosťou podmieňujúcom poskytovanie vdovského a vdoveckého dôchodku aj po uplynutí jedného roka od smrti živiteľa rodiny, čo vo veľkej miere ovplyvňuje sociálne postavenie rodiny.

Z hľadiska samotného postavenia tohto dieťaťa má vylúčenie z okruhu nezaopatrených detí vplyv aj na sirotský dôchodok. To znamená, že takýmto osobám nevznikne nárok na sirotský dôchodok bez ohľadu na to, či sa jedná o jednostranne alebo obojstranne osirelé dieťa. Pritom je potrebné práve takýmto sociálnym situáciám venovať pozornosť a to „najmä v práve sociálneho zabezpečenia a v jeho najdôležitejšom systéme sociálneho poistenia, ktorého hlavnou úlohou je zabezpečenie ochrany všetkého ekonomicky činného obyvateľstva v produktívnom veku (i v poproduktívnom veku, ako aj v prípade invalidity) a ich rodín v období straty príjmu z ekonomickej činnosti v prípade vzniku sociálnych udalostí a ochrana pred prepadom do stavu hmotnej núdze, t.j. do biedy a chudoby.“[10]

Naskytá sa otázka, či práve tieto dôvody vylúčenia z okruhu nezaopatrených detí možno náležite odôvodniť, keď v prípade sociálnej udalosti ako je nezaopatrenosť dieťaťa sa neskúma príjem zo zárobkovej činnosti dieťaťa, príjem manžela dieťaťa a ani žiadne peňažné plnenie v rámci sociálneho poistenia, systému štátnej sociálnej podpory, systému sociálnej pomoci. Prekážkou je iba poberanie invalidného dôchodku a to vo väčšine u ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa, ako aj snaha zvýšiť si kvalifikáciu a uplatniť sa v praxi. „Právo Európskej únie pritom vymedzuje šesť hlavných diskriminačných dôvodov, pri ktorých je zabezpečená prísnejšia právna ochrana ako pri ostatných diskriminačných dôvodoch. Jedným z týchto dôvodov je práve zdravotné postihnutie, resp. nepriaznivý zdravotný stav.“[11]

V. Záver

V práve sociálneho zabezpečenia medzi najrizikovejšie subjekty patrí určite dieťa. Dieťa vystupuje ako subjekt v rámci všetkých troch systémov práva sociálneho zabezpečenia a preto je potrebné v rámci legislatívneho procesu mu venovať náležitú pozornosť. Osobitnú pozornosť treba venovať dieťaťu aj z hľadiska systému dôchodkového poistenia, nakoľko ide o systém zabezpečujúci subjekty v nepriaznivých sociálnych situáciách ako je staroba, invalidita a z hľadiska dieťaťa smrť živiteľa rodiny.



* Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta managementu

[1] GREGOROVÁ, Z.: Důchodové systémy. I. vyd. Brno, Masarykova univerzita, 1998. Acta Univerzitatis Brunesis Iuridica, ISBN 80-210-2003-2. S. 45-47.

[2] LACKO, M.: Sociálnopoisťovacie právne vzťahy. Praha: Leges, 2015, s. 141.

[3] Podľa § 15 vyhlášky č. 149/1988 Zb. podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu 10 rokov. Pokiaľ sa však žena ujala výchovy dieťaťa po dosiahnutí ôsmeho roka jeho veku, je podmienka výchovy dieťaťa splnená, ak sa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu piatich rokov.

Do potrebnej doby starostlivosti o dieťa sa započítava aj doba, po ktorú sa žena nemohla o dieťa osobne starať pre chorobu, alebo pretože dieťa bolo zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti.

Podmienka výchovy dieťaťa sa považuje za splnenú tiež, ak sa žena starala o dieťa od jeho narodenia do jeho úmrtia, pokiaľ dieťa zomrelo po dosiahnutí šiestich mesiacov veku alebo aspoň posledné tri roky pred dosiahnutím veku určeného pre vznik nároku na starobný dôchodok.

[4] LACKO, M.: Sociálnopoisťovacie právne vzťahy. Praha: Leges, 2015, s. 142

[5] TRȪSTER, P. a kol. Právo sociálního zabezpečení. 6, Praha: C.H.Beck, 2013, s. 60

[6] Podľa § 9 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stavy, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť

[7] Na účely verejného zdravotného poistenia hranica nezaopatrenosti dieťaťa je maximálne do 26 rokov veku a to bez ohľadu na to, či študuje dennou alebo externou formou štúdia. Za nezaopatrené dieťa sa na tieto účely považuje aj fyzická osoba do dovŕšenia 30 roku veku, ktorá študuje na vysokej škole najdlhšie do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, okrem externej formy štúdia,
Na účely dávok štátnej sociálnej podpory a dávok a služieb sociálnej pomoci hranica nezaopatrenosti dieťaťa je najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, avšak za podmienky, že študuje dennou formou štúdia.

[8] Zárobkovou činnosťou na tieto účely sa rozumie každá činnosť, za výkon ktorej je osoba odmeňovaná príjmom, ktorý je zdaňovaný podľa § 5 a § 6 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

[9] Príloha č. 2 k zákonu o sociálnom poistení

[10] MACKOVÁ, Z.: Sociálna ochrana osôb so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike – fikcia alebo realita? In: Zborník: Osoby so zdravotným postihnutím v práve Slovenskej a českej republiky. Plzeň: Aleš Čeněk, 2014, s.89, ISBN 978-80-7380-497-8.

[11] MATLÁK, J.: Postavenie osôb so zdravotným postihnutím v poisťovacom systéme a systéme štátnej sociálnej podpory. In: Zborník: Osoby so zdravotným postihnutím v práve Slovenskej a českej republiky. Plzeň: Aleš Čeněk, 2014, s.58, ISBN 978-80-7380-497-8.

nahoru