Maternity and parental leave

doc. JUDr. Miloš Lacko, PhD.; doc. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD. *

Anotácia

Možno uviesť, že materstvo je významným, nielen biologickým, poslaním ženy a následne starostlivosť o dieťa je životným povolaním jeho rodičov. Z dôvodu zabezpečiť primeranú ochranu matkám, rodičom, Zákonník práce garantuje určité pracovné podmienky, ktoré by mali chrániť tieto kategórie zamestnancov a umožniť im zosúladiť pracovné a rodinné povinnosti. V prvej časti príspevku je uvedený výklad základných pracovnoprávnych inštitútov týkajúcich sa postavenia rodičov – materskej a rodičovskej dovolenky, postavenia rodičov pri skončení pracovného pomeru a pri úprave pracovného času.

Príspevok je v ďalšej časti orientovaný na vyjadrenie pomoci štátu tehotným ženám, matkám krátko pôrode a rodičom starajúcim sa o dieťa, vrátane súladnosti s výkonom zárobkovej činnosti, prostredníctvom nemocenských dávok a príslušných štátnych sociálnych dávok. Nemocenské dávky, ako materské a vyrovnávacia dávka, na rozdiel od štátnych sociálnych dávok (predovšetkým rodičovského príspevku) zaisťujú v období pred pôrodom a krátko po ňom hmotný štandard životných podmienok umožňujúci žene sa plne venovať svojmu materskému poslaniu. Právna úprava rodičovského príspevku starostlivosť o dieťa do 3 rokov veku (resp. do 6 rokov veku v prípade nepriaznivého zdravotného stavu) nezakladá žiadne kritériá potrebnosti zvýšenej (hmotnej) štátnej pomoci najmä pre skupiny rodičov s nízkymi príjmami, ktoré ich nútia vyhľadávať, resp. súbežne popri starostlivosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Annotation

It is noteworthy that motherhood is a significant, and not only a biological, role of a woman and the consecutive child care is a life-long vocation of its parents. To ensure an adequate protection of mothers, and both parents, the Labour Code guarantees certain working conditions that should protect these categories of employees and enable them to reconcile work and family responsibilities. The first part of the article contains interpretation of essential labour institutes relating to the status of parents - maternity and parental leave, parental status within termination of employment and in the framework of the organization of working hours.

In the next section the article informs on the current situation of the state aid to pregnant women, mothers who have recently given birth and parents caring for a child, including reconciliation with an occupation, through sickness benefits and respective state social benefits. Sickness benefits, such as the maternity and the countervailing benefit, in contrast to state social benefits (especially parental benefit) ensure, in the period before and shortly after the birth, material welfare standards enabling the woman to concentrate fully on her maternal role. Legislation on the parental benefit designated for care of a child up to its 3 years of age (resp. up to its 6 years of age in the case of child’s poor health) does not establish any criteria of necessity for increased (material) aid especially for groups of parents with low-income who are forced to seek, or perform a remunerated employment simultaneously with childcare.

Úvod

Zvýšená ochrana ženy počas tehotenstva a materstva, a to aj v pracovných vzťahoch, vrátane obdobia starostlivosti o dieťa z pozície rodiča sú priamym ústavným záväzkom štátu (čl. 41 ods. 2 a 5 Ústavy SR), ktorým spoločnosť chráni biologicko-reprodukčnú funkciu ženy ako základu existencie spoločnosti.

Táto až existenčná úloha spoločnosti sa pretavuje do čo najvyššej ochrany ženy, následne aj (počatého) dieťaťa a napokon aj do ochrany starostlivosti rodiča o dieťa. V týchto súvislostiach preto hovoríme o spoločenskej potrebe vytvorenia osobitne chránených skupín osôb ako sú tehotná žena, matka krátko po pôrode, matka starajúca sa o dieťa do určitého veku (najmä do skončenia rodičovskej dovolenky alebo do nástupu na povinnú školskú dochádzku). Odhliadnuc od medicínskej definície tehotenstva a pôrodu, môžeme tehotenstvo označiť za osobitné fyziologické obdobie života ženy (obdobie vývoja nového jedinca v tele ženy), ktoré je spojené so zvýšenými nárokmi na starostlivosť o zdravie „budúcej“ matky, ktorých negatívne vplyvy sú zmierňované peňažnými dávkovými plneniami a zdravotnou starostlivosťou. Materstvo tiež predstavuje osobitné obdobie života matky, ktoré je najčastejšie spájané s obdobím po pôrode (niekedy je totiž aj tehotenstvo vnímané ako jeho súčasť), resp. je spojené so starostlivosťou o novorodenca a je sprevádzané zvýšenými nárokmi na ekonomickú, sociálnu ale aj psychickú situáciu matky, či rodiča novorodenca.

I keď tehotenstvo a materstvo, a najmä obdobie tehotenstva, je fyziologicky späté výlučne so ženou, zákonodarca v intenciách ústavnoprávnych a medzinárodnoprávnych záväzkov a posilňovania rodinného partnerstva a úloh v ňom, upravuje postavenie muža v postavení otca či rodiča, ktoré je od momentu narodenia dieťaťa funkčne zamerané na vytvorenie osobitných pracovnoprávnych podmienok (rovnocenných v zmysle rovnoprávnosti  pri porovnaní s matkou zamestnankyňou) a dávkových plnení pre prípad plnohodnotného výkonu rodičovských povinností zamestnancom na základe buď dohody rodičov alebo objektívnej nevyhnutnosti (napr. nepriaznivý zdravotný stav matky dieťaťa). 

I.  Pracovné podmienky rodičov

Zákonník práce osobitné postavenie rodičov - žien a mužov starajúcich sa o deti (rodičov ako aj v prípade osôb, ktoré dieťa prevezmú do náhradnej starostlivosti) upravuje najmä v § 160 až 170 Zákonníka práce úpravou pracovných podmienok (napr. práce zakázané tehotným zamestnankyniam, podmienky úpravy pracovného času[1], či rozsah materskej a rodičovskej dovolenky).

Zákonník práce ďalšiu ochranu rodičov zakotvuje pri skončení pracovného pomeru (napr. v § 64 ods. 1 je zakotvená ochrana pred výpoveďou zamestnávateľa v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky, pričom sú ďalej v § 64 Zákonníka práce stanovené aj výnimky, kedy ochrana neplatí (napr. v prípade, ak sa zrušuje zamestnávateľ); prípadne je v § 68 ods. 3 Zákonníka práce stanovené, že zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce skončiť pracovný pomer výpoveďou).

1. Materská a rodičovská dovolenka

Podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166 Zákonníka práce), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Možno uviesť, že najdôležitejším pracovnoprávnym inštitútom pre rodičov je najmä možnosť čerpania materskej a rodičovskej dovolenky. Podľa § 166 ods.3 Zákonníka práce žena a muž písomne oznámia zamestnávateľovi najmenej jeden mesiac vopred predpokladaný deň nástupu na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku, predpokladaný deň ich prerušenia, skončenia a zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.

V súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej[2] žene patrí 37 týždňov a ak žena porodila zároveň dve deti alebo viac detí, patrí jej materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.

Podľa § 167 ods. 1 Zákonníka práce žena nastupuje materskú dovolenku spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom (je logické, že otec môže čerpať túto dovolenku najskôr dňom narodenia dieťaťa, v tejto súvislosti vzniká otázka, či otcovi dieťaťa patrí celá výmera materskej dovolenky – teda 34/37/43 týždňov, alebo skrátená o dobu šiestich týždňov, ktoré zamestnankyňa čerpá pred pôrodom – mužovi tak patrí len 28/31/37 týždňov. Ak vychádzame z formulácie § 266 ods. 1 Zákonníka práce, že „mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu“, dalo by sa vyvodiť, že mužovi patrí materská v celom rozsahu 34/37/43 týždňov).

Z uvedeného ustanovenia možno vyvodiť, že na materskú dovolenku nie je nutné nastúpiť šesť či osem týždňov pred plánovaným pôrodom. Zamestnankyňa sa môže rozhodnúť, kedy nastúpi na materskú dovolenku, čo znamená, že na materskú dovolenku môže zamestnankyňa nastúpiť kedykoľvek v období šesť či osem týždňov pred plánovaným pôrodom (Zákonník práce neprikazuje presný deň nástupu na materskú dovolenku). Predpokladaný deň pôrodu určí lekár (gynekológ) a je na rozhodnutí zamestnankyne, či a kedy nastúpi na materskú dovolenku pred očakávaným dňom pôrodu.

V tejto súvislosti je však potrebné upozorniť, že ak sa zamestnankyňa rozhodne, že nenastúpi na materskú dovolenku šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, ďalej pracuje, po pôrode má nárok na 28 týždňov materskej dovolenky (ak ide o osamelú zamestnankyňu tak 31 týždňov a ak ide o zamestnankyňu, ktorej sa narodia dve a viac detí, vtedy má nárok na 37 týždňov materskej dovolenky). V takomto prípade sa do materskej dovolenky po pôrode  nezapočíta "nevyčerpaná materská dovolenka" (napr. zamestnankyňa nastúpi na materskú dovolenku jeden týždeň pred pôrodom, päť nevyčerpaných týždňov sa jej "neprenesie" do materskej dovolenky po pôrode). Iná situácia by nastala v prípade, že by zamestnankyňa porodila skôr, ako bol určený predpokladaný deň pôrodu, patrí jej materská dovolenka v plnom rozsahu, t.j. odo dňa nástupu na materskú dovolenku jej patrí materská dovolenka v rozsahu 34 týždňov (prípadne 37 či 43 týždňov).

Čo sa týka čerpania materskej dovolenky po pôrode, Zákonník práce je prísnejší. Podľa § 168 ods. 4 Zákonníka práce materská dovolenka nemôže byť kratšia ako 14 týždňov a nemôže sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Osobitná úprava platí, ak sa dieťa narodí mŕtve, prípadne zomrie počas čerpania materskej dovolenky.[3] Takisto môže nastať situácia, že je dieťa zo zdravotných dôvodov umiestnené do ústavu, prípadne sa rodič prestane o dieťa starať, a v týchto situáciách rieši Zákonník práce prerušenie či nečerpanie materskej dovolenky.[4]

Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do troch rokov veku dieťaťa. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do šiestich rokov veku dieťaťa (ďalej len „ďalšia rodičovská dovolenka“). Rodičovská dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však vždy najmenej na jeden mesiac.[5]

Zákonník práce v § 169 garantuje v osobitnom rozsahu nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku aj žene a mužovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.[6]

Ďalšia rodičovská dovolenka sa poskytuje len v prípade ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť. Zákonník práce ani žiadny iný pracovnoprávny predpis neupravuje formálne ani obsahové náležitosti dokumentu, ktorý by deklaroval dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa. Je potrebné skúmať, kto je spôsobilý posúdiť zdravotný stav dieťaťa. Túto spôsobilosť má ošetrujúci lekár dieťaťa (je otázne, či postačuje len potvrdenie alebo je nevyhnutná forma lekárskeho posudku – ktorého náležitosti pre tieto účely neupravuje osobitný predpis). Ošetrujúcim lekárom môže byť všeobecný lekár pre deti a dorast, prípadne aj lekár, špecialista. Z potvrdenia o zdravotnom stave dieťaťa pre účely ďalšej rodičovskej dovolenky by malo vyplývať, že z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu vyžadujúceho osobitnú starostlivosť dieťaťa je potrebné, aby bolo naďalej v osobnej starostlivosti rodiča.

Počas ďalšej rodičovskej dovolenky (ako aj počas rodičovskej dovolenky do troch rokov veku dieťaťa) má rodič možnosť požiadať o rodičovský príspevok. Je potrebné upozorniť na to, že režim rodičovskej a ďalšej rodičovskej dovolenky ako významnej osobnej prekážky v práci na strane zamestnanca sa spravuje Zákonníkom práce a tento režim a túto úpravu je potrebné odlíšiť od právnej úpravy, ktorá stanovuje podmienky poberania rodičovského príspevku. Pre zamestnávateľa pre účely osobnej prekážky v práci nie je relevantné, či rodič – zamestnanec poberá rodičovský príspevok, dokonca nemá ani žiadny relevantný dôvod vedieť, či jeho zamestnanec – rodič poberá rodičovský príspevok. Zamestnávateľ pre účely rodičovskej a ďalšej rodičovskej dovolenky nie je oprávnený vyžadovať od zamestnanca – rodiča tie dokumenty, ktoré by rodič predkladal príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a ani tie dokumenty, rozhodnutia, ktoré vydáva tento úrad.

Posúdenie zdravotného stavu dieťaťa pre účely štátnej sociálnej dávky – rodičovského príspevku zo strany príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je postup, ktorý je v zmysle zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov. Tento postup a právny predpis však neupravujú pracovnoprávny aspekt poskytovania rodičovskej dovolenky a ďalšej rodičovskej dovolenky ako osobnej prekážky v práci na strane zamestnanca a ani Zákonník práce sa na tento právny predpis neodvoláva. 

Bolo by možné konštatovať, že pre čerpanie ďalšej rodičovskej dovolenky nie je potrebné zamestnávateľovi predkladať posudok posudkového lekára úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré vydáva pre účely štátnych sociálnych dávok. Dokonca aj zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nespája v prípade rodiča – zamestnanca čerpanie rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce s poberaním rodičovského príspevku, napr. v § 26 zákona, upravujúcom prerušenie poistenia.

II.   Dávky nemocenského  poistenia

Tehotenstvo a materstvo je vzhľadom na vyššie naznačený spoločenský rozmer oprávnene zaraďované medzi primárne a klasické sociálne udalosti, ktoré majú okrem ústavnoprávneho základu aj medzinárodné zakotvenie (najmä na európskej úrovni sú to revidovaná Európska sociálna charta z roku 1996[7], Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia z roku 1952[8] a Dohovor MOP č. 183 o ochrane materstva z roku 2000[9]).

Teória práva sociálneho zabezpečenia SR vymedzuje tehotenstvo a materstvo ako priamu prirodzenú a biologickú sociálnu udalosť, ktorá je okrem poskytovanej zdravotnej starostlivosti krytá peňažnými dávkami poisťovacieho systému (v rámci ktorého je to systém nemocenského poistenia) a systému štátnej sociálnej podpory[10]. Preto v ďalšej časti príspevku sa budeme venovať objasneniu podmienok spätých jednak s nárokom na dávky nahrádzajúce stratu príjmu v dôsledku tehotenstva a materstva ženy a muža v postavení poistenca nemocenského poistenia a jednak s nárokom na príspevky štátu smerujúce k podpore (biologického či náhradného) rodiča / rodičov pri starostlivosti o dieťa do 3 rokov veku , resp. do 6 rokov veku, s osobitným dôrazom na vytvorenie podmienok na podporu či zosúlaďovanie zárobkovej činnosti rodiča s jeho rodičovskými povinnosťami.

1. Vyrovnávacia  dávka

Dávková schéma vyrovnávacej dávky pozostáva z okolností, ktoré vyjadrujú situáciu povinnosti zamestnávateľa preradiť tehotnú zamestnankyňu alebo matku do konca 9. mesiaca po pôrode na inú prácu, pretože doterajšiu prácu nemôže vykonávať z dôvodu jej zákazu tehotným ženám alebo matkám do konca 9. mesiaca po pôrode[11] alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo alebo materstvo. V rámci dávkovej schémy sa vyžaduje preukázanie okolnosti, že po preradení na inú prácu dosahuje zamestnankyňa bez svojho zavinenia nižší príjem ako pred preradením. Za preradenie na inú prácu sa považuje aj zníženie normovaného výkonu zamestnankyne, oslobodenie od vykonávania niektorých pracovných činností, preradenie zamestnankyne na iné pracovisko alebo oslobodenie zamestnankyne od vykonávania nočnej práce.

Dávková formula vyrovnávacej dávky je 55% z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom (pomernou časťou mesačného vymeriavacieho základu, ak po jej preradení nevykonávala prácu počas celého príslušného mesiaca) a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých mesiacoch po preradení na inú prácu. Mesačný vymeriavací základ predstavuje 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu (ďalej len „DVZ“), ktorý vo svojej podstate je „hrubým“ zárobkom prepočítaným na 1 deň, z ktorého sa platilo poistného na nemocenské obdobie v sledovanom tzv. rozhodujúcom období. DVZ predstavuje podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia (nezapočítavajú sa dni prerušenia povinného poistenia (§ 26 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZoSP“)) a vylúčenia plnenia odvodovej povinnosti (§ 140 ZoSP)). Rozhodujúcim obdobím na určenie DVZ je predchádzajúci kalendárny rok, ak nemocenské poistenie trvalo k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka, a to nepretržite až ku dňu vzniku príslušnej sociálnej udalosti.

Rozhodujúcim obdobím na určenie DVZ u zamestnanca je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom vznikla daná sociálna udalosť, a to v situáciách:

a) ak nemocenské poistenie zamestnanca, za ktoré mal povinnosť platiť poistné (na nemocenské poistenie) vzniklo počas predchádzajúceho kalendárneho roka a súčasne trvalo min. 90 dní[12]  alebo

b) ak nemocenské poistenie zamestnanca, za ktoré mal povinnosť platiť poistné (na nemocenské poistenie) vzniklo počas kalendárneho roka, v ktorom nastala daná sociálna udalosť a súčasne trvalo min. 90 dní.

Ak zamestnanec v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie nemocenského poistenia v rozsahu min. 90 dní[13], tak na určenie nemocenskej dávky sa aplikuje pravdepodobný denný vymeriavací základ. Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa určí ako jedna 1/30 vymeriavacieho základu na platenie poistného, z ktorého by sa platilo poistné v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla daná sociálna udalosť. Súčasne je ale výška PDVZ limitovaná hraničnou sumou stanovenou ako 1/30 minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) a ktorá v roku 2015 predstavuje sumu 13,73.-€ na deň.

U SZČO je rozhodujúcim obdobím na určenie DVZ obdobie od vzniku nemocenského poistenia až do konca roka, ktorý predchádza roku vzniku danej sociálnej udalosti, a to za predpokladu, že povinné nemocenské poistenie SZČO vzniklo v predchádzajúcom kalendárnom roku. Rozhodujúcim obdobím na určenie DVZ je obdobie od vzniku nemocenského poistenia až do konca mesiaca predchádzajúceho mesiacu vzniku sociálnej udalosti, ak povinné nemocenské poistenie SZČO vzniklo v (aktuálnom) kalendárnom roku. Určovanie rozhodujúceho obdobia u osobitných modelových situácií na strane SZČO a následne aj na strane dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, u ktorej sa vyžaduje nepretržitosť trvania nemocenského poistenia v rozsahu min. 26 týždňov, je upravené v § 54 ods. 6 až 8 ZoSP.

Podporné obdobie vyrovnávacej dávky je obdobie tehotenstva a materstva zamestnankyne počas ktorého dosahuje príjem z výkonu jej dovolenej práce, t. j. do nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode. Vyrovnávacia dávka patrí za celý kalendárny mesiac aj v prípade, keď bola zamestnankyňa preradená na inú prácu alebo jej preradenie skončilo počas kalendárneho mesiaca.

2. Materské

Dávková schéma materského obsahuje podmienky na vznik nároku na materské a jeho výplatu, ktoré kryje stratu príjmu poistenkyne zo zárobkovej činnosti v dôsledku jej tehotenstva a materstva. Okrem všeobecných podmienok na vznik nároku na dávkové plnenie, akou je existencia nemocenského poistenia alebo plynutia 8–mesačnej ochrannej lehoty, ktorá z pohľadu zachovania vzniku nároku môže najskôr uplynúť 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu a na strane zamestnankyne absencia príjmu z výkonu zárobkovej činnosti, ktorý predstavuje vymeriavací základ na platenie poistného (na strane SZČO a dobrovoľne poistenej osoby je to zaplatenie poistného správnej výške v sledovanom období), sú osobitnými podmienkami na vznik nároku:

-                 splnenie čakacej podmienky, t. j. preukázanie existencie nemocenského poistenia v rozsahu najmenej 270 dní v posledných 2 rokoch pred očakávaným dňom pôrodu (započíta sa aj prípadné obdobie prerušenia povinného poistenia z dôvodu čerpania (predchádzajúcej) rodičovskej dovolenky alebo poberania rodičovského príspevku a započítava sa rovnocenne aj obdobie získané z titulu dobrovoľného nemocenského poistenia) a

-                 po pôrode starostlivosť o novorodenca[14]; min. o dve z nich v situácii narodenia dvoch a viac detí.

Dávková formula materského je 65% DVZ[15], resp. PDVZ.

V rámci dávkovej schémy materského poukazujeme na interpretačné problémy všeobecnej podmienky (na strane zamestnankyne) založenej na vylúčení príjmu klasifikovaného ako vymeriavací základ na platenie poistného po obdobie trvania príslušnej sociálnej udalosti (§ 30 písm. b) ZoSP). Táto všeobecná podmienka je podľa nášho názoru nesprávne spájaná na strane nositeľa sociálneho poistenia iba s absenciou príjmu z tej pracovnej činnosti, z ktorej je zamestnankyňa ospravedlnená z plnenia pracovných povinností z dôvodu materskej dovolenky. Zdôrazňujeme, že zákonodarca túto podmienku označil za všeobecnú a nespojil s ňou žiadnu výnimku okrem príjmu, ktorý je dodatočne alebo oneskorene zamestnankyni vyplatený a okrem príjmu, ktorý neplynie za vykonanú prácu. Ak by sme prijali interpretáciu o absencii príjmu iba z poistného vzťahu (a teda aj príjmu zo zárobkovej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie), z ktorého sa poskytuje materské, tak uvedená podmienka stráca všeobecný charakter a najmä pri rovnocennosti nemocenských dávok by to znamenalo, že dočasne práceneschopný zamestnanec poberajúci nemocenské tiež môže bez porušenia liečebného režimu vykonávať zárobkovú činnosť z iného pracovnoprávneho či poistného vzťahu.    

Podporné obdobie na výplatu materského je 34 týždňov, t. j. 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu a 28 týždňov po pôrode. Tehotná poistenkyňa môže (po uznaní ošetrujúcim lekárom) nastúpiť na materskú dovolenku alebo môže jej vzniknúť nárok na materské najskôr 8 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu a materské sa jej poskytuje 26 týždňov po pôrode. Ak je poistenkyňa osamelou matkou[16], tak celkové podporné obdobie je 37 týždňov. Ak poistenkyňa porodila dve alebo viac detí a súčasne aspoň o dve z nich sa stará, tak celkové podporné obdobie je 43 týždňov.

Minimálne podporné obdobie materského je 14 týždňov od vzniku nároku na materské a pri zachovaní podmienky poberania materského 6 týždňov po pôrode (aj v prípade ak novorodenec zomrie pri pôrode). Výnimka z minimálneho podporného obdobia je spätá so situáciou, ak poistenkyňa na základe vlastného uváženia nepožiada o priznanie materského v období 6  týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, tak po uvedené obdobie jej zaniká nárok na výplatu materského. Obdobným dôvodom na krátenie podporného obdobia materského je, ak sa poistenec nestará o dieťa po určité obdobie s výnimkou obdobia svojho nepriaznivého zdravotného. Ak dieťa zomrie v období po uplynutí 14 týždňov od vzniku nároku na materské, tak podporné obdobie trvá ešte 2 týždne; max. však v rozmedzí celkového podporného obdobia.

Nárok na materské má aj iný poistenec[17] ako iba poistenkyňa, ak splní čakaciu podmienku a podmienku starostlivosti o dieťa. Dôvodom pre priznanie materského inému poistencovi, ktorý prevezme dieťa do svojej starostlivosti, je:

• smrť matky; takým poistencom môže byť otec dieťaťa alebo manželka otca dieťaťa,
• matka sa nemôže z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý podľa lekárskeho posudku trvá min. mesiac, starať o dieťa a súčasne nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
• matka po dohode s otcom dieťaťa (najskôr po 6 týždňoch po pôrode) a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
• rozhodnutie súdu, ktorým bolo dieťa zverené inému poistencovi.

Podporné obdobie je pre iného poistenca, ktorý prevezme dieťa do starostlivosti 28 týždňov od vzniku nároku na materské (resp. 31 týždňov pre osamelého poistenca a 37 týždňov pre poistenca, ktorý prevzal dve alebo viac detí do starostlivosti), najdlhšie do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa.

Ak sú uvedené požiadavky vrátane všeobecných podmienok nároku na dávku iným poistencom splnené, tak tento poistenec poberá materské vo vyššie uvedenom rozsahu bez započítania už predchádzajúceho podporného obdobia, ktoré čerpala poistenkyňa.

III. Príspevky na podporu starostlivosti o novorodenca

Systém štátnej sociálnej podpory je relatívne ucelenou systémovou odpoveďou na ústavný záväzok štátu poskytovať pomoc rodine resp. rodičom pri starostlivosti o dieťa. Peňažné príspevky poskytované z tohto systému sú účelovo viazané na uvedenú generálnu úlohu. Čiastkovými a podpornými úlohami tohto systému vyjadrenými aj v štátnej rodinnej politike sú zaistenie rovnocenného postavenia medzi rôznymi skupinami rodičov, podpora samostatnosti a autonómnosti rodiny, podpora demografického vývoja spoločnosti a v neposlednom rade aj podpora voľby rodiča pri zosúlaďovaní výkonu zárobkovej činnosti a čerpania rodičovskej dovolenky (v tomto momente nazeráme na rodičovskú dovolenku v širšom kontexte dlhodobého obdobia starostlivosti o dieťa). Vecný rozsah systému (štátnej) sociálnej podpory tvoria jednotlivé účelovo vymedzené peňažné príspevky, ktorých výška je paušálne stanovená bez nadväznosti na inštitút životného minima, či na určitý kvantitatívny ukazovateľ výkonu zárobkovej činnosti vrátane zohľadnenia kvantity príspevkovej povinnosti v určitom sociálnopoisťovacom systéme. S naznačenou absenciou určitého kritéria / kritérií smerujúcich k identifikácii tých skupín rodičov starajúcich sa o dieťa, príp. súbežne so starostlivosťou vykonávajúcich aj zárobkovú činnosť, ktorí sú najviac odkázané na pomoc štátu vyslovujeme zásadný nesúhlas. V tejto časti príspevku uvádzame dávkové schémy príspevkov spätých v obdobím krátko po narodení s výnimkou prídavku na dieťa, ktorého účel (i keď sa poskytuje od narodenia dieťaťa) je predovšetkým spätý s obdobím starostlivosti o nezaopatrené dieťa počas jeho sústavnej prípravy na povolanie.    

1. Príspevok pri narodení dieťaťa

Poskytovanie tejto štátnej sociálnej dávky je upravené v zákone č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí. Účelom príspevku pri narodení dieťaťa je zo strany štátu jednorázovo prispieť na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa. Nakoľko tento príspevok je spätý s obdobím bezprostredne po pôrode, tak oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na príspevok je matka, ktorá dieťa porodila. Otec dieťaťa je oprávnenou osobou iba v prípadoch, ak:

1. matka dieťaťa zomrela alebo po matke dieťaťa bolo vyhlásené pátranie alebo
2. dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti otcana základe právoplatného rozhodnutia súdu.

Podmienkami nároku na príspevok sú:

1. trvalý pobyt a súčasne bydlisko na území SR (t. j. objektivizované miesto, v ktorom má oprávnená sústredené najdôležitejšie záujmy) a
2. narodenie dieťaťa (ak sa súčasne narodí viac detí, tak príspevok patrí na každé takto narodené dieťaťa).

Nárok na príspevok nevzniká, ak oprávnená osoba súhlasila s osvojením dieťaťa, alebo ak dieťa bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov (náhradná starostlivosť, poručníctvo, predosvojiteľská starostlivosť, súdom uložená ochranná výchova dieťaťa), ak je v postavení maloletej osoby bez rodičovských práv/povinností, ak sa dieťa narodilo mimo územia SR a príslušný štát už vyplatil dávkutohto účelu, ak už pred pôrodom bolo iné dieťa oprávnenej osoby zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak matka po pôrode bez súhlasu poskytovateľa opustila zdravotnícke zariadenie, ak sa matka od 4. mesiaca tehotenstva nezúčastňovala min. raz mesačne preventívnych lekárskych prehliadok u lekára špecialistu (gynekológia a pôrodníctvo) a napokon ak neuzatvorila pre dieťa dohodu poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti (pediatrická ambulancia).

Suma príspevku je závislá od poradia pôrodu a dožitia dieťaťa. Suma príspevku je v prípade 1. až 3. pôrodu 829,86.-€ na dieťa, ktoré sa dožilo aspoň 28 dní. Ak sa dieťa nedožilo alebo ide o prípad 4. alebo ďalšieho pôrodu, tak suma príspevku predstavuje 151,37.-€.

Suma príspevku sa zvyšuje o 75,69.-€ na každé dieťa v situácii, ak sa súčasne narodia 2 alebo viac detí a najmenej dve z nich sa dožili 28 dní.

2. Príspevok na viac súčasne narodených detí

Príspevok má rovnaké formálne ukotvenie ako vyššie uvedený príspevok pri narodení dieťaťa. Tento raz ročne poskytovaný príspevok štátu je určený na zvýšené výdavky, ktoré vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o tri alebo viac súčasne narodených detí alebo v priebehu dvoch rokov opätovne narodené súčasne 2 deti alebo viac súčasne narodených detí.

Oprávnenou osobou na uplatnenie a priznanie príspevku rodičom je rodič detí (jeden z rodičov na základe dohody[18]) alebo osoba, ktorá prevzala deti do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu.

Podmienky nároku na príspevok sú:

1. trvalý pobyt a súčasne bydlisko na území SR oprávnenej osoby a detí,
2. riadna starostlivosť o deti (v interpretačnom rozmere zaistenia zdravého psychického a fyzického vývinu dieťaťa, ktorý sa dosahuje zdravotnou starostlivosťou, hygienou, výchovou, výživou a vzdelávaním dieťaťa) a
3.  najmenej tri z detí sú vo veku do 15 rokov.

Nárok na príspevok na viac súčasne narodených detí vzniká na každé dieťa v kalendárnom roku raz. Suma príspevku na viac súčasne narodených detí je 110,36.-€. Valorizácia súm oboch druhov príspevkov je fakultatívna, nakoľko závisí od rozhodnutia vlády SR, pričom ju je možné uskutočniť k 1. septembru príslušného roka.

3. Rodičovský príspevok

Právna regulácia tejto štátnej sociálnej dávky je obsiahnutá v zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku. Tento príspevok zákonodarca legálne vymedzil ako pravidelne opakujúcu sa štátnu sociálnu dávku, ktorej účelom je prispieť rodičovi ako oprávnenej osobe na zabezpečovanie riadnej starostlivosti o dieťa 1. do troch rokov veku 2. s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich rokov veku  alebo 3. do šiestich rokov veku dieťaťa, ktoré je zverené osobe do náhradnej starostlivosti najviac po obdobie 3 rokov od právoplatnosti prvého súdneho rozhodnutia o jeho zverení.

Oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na rodičovský príspevok je nielen

1. rodič dieťaťa,
2. osoba, ktorej je dieťa zverené do jednej z foriem náhradnej starostlivosti s výnimkou ústavnej starostlivosti a opatrovníctva ale aj
3. manžel rodiča dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti.

Oprávnenou osobou môže byť iba jeden z rodičov, a to aj v prípade, ak je v rodine viac detí, ktoré spĺňajú znaky dieťaťa na účely poskytnutia rodičovského príspevku.

            Dávková schéma rodičovského príspevku vyžaduje od oprávnenej osoby splnenie nasledovných podmienok:

1. riadna starostlivosť oprávnenej osoby aspoň o jedno dieťa (ktoré bolo už vyššie vymedzené prostredníctvom veku a zdravotného stavu), pričom ak sa o dieťa stará viac oprávnených osôb, nárok na príspevok má iba jedna podľa dohody (platí aj v prípade súdneho zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov alebo ak súd schváli dohodu rodičov) a
2. trvalý pobyt alebo prechodný pobyt oprávnenej osoby na území SR vrátane trvalého pobytu alebo prechodného pobytu dieťaťa na území SR.

Riadnou starostlivosťou o dieťa je osobná starostlivosť poskytovaná dieťaťu v interpretačnom rozmere už načrtnutom u príspevku na viac súčasne narodených detí, pričom na kvalitatívnu úroveň tejto starostlivosti zákonodarca kladie aj  starostlivosť zabezpečovanú  inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Čím sa rodičovi vytvára možnosť aktívne vykonávať zárobkovú činnosti aj popri starostlivosti o dieťa.

Nárok na rodičovský príspevok nevzniká, ak (sa) oprávnená osoba:

1. a dieťa zdržiavajú mimo územia členských štátov EÚ alebo EHP a Švajčiarska a súčasne nie je verejne zdravotne poistená v SR alebo
2. má nárok na materské (alebo aj nárok obdobnú dávku z cudziny), ktorej suma je vyššia ako suma rodičovského príspevku poskytovaného podľa vnútroštátnych predpisov alebo
3. poberá z „tretieho“ štátu mimo členských štátov EÚ alebo EHP a Švajčiarska rodičovský príspevok alebo materské, prípadne im obdobnú dávku, alebo
4. je rodičom ďalšieho dieťaťa, ktoré je zverené do náhradnej starostlivosti inej osoby (druhého rodiča, pestúna, budúcich osvojiteľov, poručníka či inej fyzickej osoby) vrátane súdom nariadeného predbežného opatrenia a súčasne na starostlivosť o takéto dieťa je už poskytovaný rodičovský príspevok alebo
5. je maloletým rodičom.

            Výška rodičovského príspevku je 203,20.- € mesačne (a to už od roku 2014, keďže od tohto obdobia nedošlo k uplatneniu zakotveného mechanizmu zvyšovania súm životného mimina). Výška rodičovského príspevku sa zvyšuje o 25% na každé dieťa narodené pri jednom a tom istom pôrode za podmienky zabezpečenia starostlivosti o toto dieťa oprávnenou osobou (napr. v prípade dvojičiek je to suma 254.-€).

Výška rodičovského príspevku sa poskytuje v polovičnej sume, ak oprávnená osoba nedbá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky ďalšieho dieťaťa v jej starostlivosti[19].

Ak sa oprávnenej osobe vypláca za celý kalendárny mesiac materské alebo obdobná dávka v sume nižšej ako je suma rodičovského príspevku, tak rodičovský príspevok sa počas tohto obdobia poskytuje v sume rozdielu medzi sumou rodičovského príspevku  a sumou  materského alebo účelom obdobnej dávky.

Napokon príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny neposkytuje rodičovský príspevok oprávnenej osobe ale ním určenému osobitnému príjemcovi (buď obci, v ktorej má oprávnená osoba trvalý pobyt alebo inej fyzickej osobe, ktorá zabezpečí účelné využitie príspevku), ak:

1. oprávnená osoba je v hmotnej núdzi a sama má na účely zabezpečovania dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k tejto dávke určeného osobitného príjemcu, alebo
2. oprávnená osoba má určeného osobitného príjemcu na zabezpečenie  poskytovania prídavku na dieťa z dôvodu nevyužívania prídavku na dieťa v súlade s jeho zákonným účelom, alebo
3. na žiadosť oprávnenej osoby.

Suma rodičovského príspevku podlieha pravidelnému zvyšovaniu k 1. januáru kalendárneho roka (a to o súčin koeficientu, o ktorý sa zvýšili sumy životného minima v predchádzajúcom roku).

4. Príspevok na starostlivosť o dieťa

Podmienky poskytovania tohto príspevku ako pravidelne opakujúcej sociálnej dávky sú upravené v zákone č. 561/2008 Z. z. s rovnomenným názvom. Príspevok bol v prvotnom legislatívnom vyjadrení vytvorený ako alternatíva pre pracujúceho rodiča, ktorému nevznikol nárok na rodičovský príspevok práve z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti alebo štúdia na strednej alebo vysokej škole. Účelom príspevku, aj vzhľadom na uvedené, je prispieť oprávnenej osobe na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa do troch rokov veku alebo do šiestich rokov veku s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom zaisťovanú poskytovateľom starostlivosti.

Zakotvenie rozsahu oprávnenej osoby na uplatnenie nároku na príspevok na starostlivosť o dieťa je podstatne zúžené na rozdiel od rodičovského príspevku, nakoľko takouto osobou je iba rodič alebo výlučne rodič, ktorému zveril súd dieťa do starostlivosti.

Ak je viac oprávnených osôb, patrí príspevok na starostlivosť na to isté dieťa len jednej z nich. V porovnaní s rodičovským príspevkom príspevok na starostlivosť o dieťa patrí oprávnenej osobe na každé dieťa, ktoré spĺňa vyššie uvedenú vekovú podmienku.

Dávková schéma príspevku na starostlivosť pozostáva z podmienok:

1. výkon zárobkovej činnosti , ktorá zakladá povinné dôchodkové poistenie v rámci poistnej kategórie zamestnanca alebo SZČO[20], štúdium dennou formou na strednej škole alebo na vysokej škole v dennej forme oprávnenou osobou,
2. poskytovanie starostlivosti dieťaťu poskytovateľom na území SR a
3. trvalý pobyt alebo prechodný pobyt dieťaťa a oprávnenej osoby na území SR.

Prostredie, v ktorom sa vykonáva starostlivosť o dieťa je spravidla podmienené kategóriou poskytovateľa starostlivosti o dieťa, ktorým je:

• predškolské zariadenie (materská škola, jasle, materské centrum) alebo
• iná právnická osoba, ktorá poskytuje starostlivosť dieťaťu (súkromné zariadenie) alebo
• fyzická osoba, ktorá poskytuje profesionálnu starostlivosť o dieťa na základe živnostenského oprávnenia alebo
• iná fyzická osoba, ktorej sa nevypláca rodičovský príspevok (napr. rodinný príslušník) alebo
• rodič, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť a nezabezpečí starostlivosť o svoje dieťa vyššie uvedenými poskytovateľmi (napr. ak rodič vykonáva domácku prácu).

Nárok na príspevok nevznikne, ak sa jednej z oprávnených osôb (alebo manželovi oprávnenej osoby) poskytuje materské alebo obdobná dávka v cudzine po uplynutí 6. týždňa odo dňa narodenia ďalšieho dieťaťa alebo rodičovský príspevok prípadne obdobná dávka v cudzine. Ďalej nárok na príspevok nevznikne aj prípade, ak jeden z rodičov má nárok na materské (na dieťa späté so žiadosťou o príspevok) z cudziny alebo sa jednému z rodičov poskytuje príspevok na služby pre rodinu s deťmi, ktorý je súčasťou systému opatrení vzdelávania a prípravy na trh práce.

Výška príspevku na starostlivosť o dieťa závisí od sumy preukázaných výdavkov vynaložených na starostlivosť (doklad o finančnej úhrade poskytovateľovi starostlivosti), maximálne však do sumy 230,- € mesačne. V prípade, ak je poskytovateľom starostlivosti sám rodič alebo fyzická osoba, ktorej sa nevypláca rodičovský príspevok, je výška príspevku 41,10.- € mesačne.[21]    

Záver

Právna úprava dávkových plnení pokrývajúcich sociálnu udalosť tehotenstva a materstva je kombináciou sociálnoprávnej ochrany zárobkovo činných osôb (tehotnej zamestnankyne či zamestnankyne krátko po pôrode a ich obdoby vo výkone samostatnej zárobkovej činnosti) a pomoci štátu v „príspevkovej“ podobe pri zaisťovaní starostlivosti rodiča o dieťa. Materské ako nemocenská dávka poistno-odvodového systému nemocenského poistenia vybudovaného na príjmoch dosahovaných (určenými) zárobkovo činnými skupinami je spôsobilé zaistiť ekonomicky aktívnej žene (mužovi v predvídaných situáciách) primeranú náhradu za stratu príjmu počas obdobia krátko pred pôrodom a po pôrode. Prílišná miera ekvivalencie zakotvená v poistno-dávkových vzťahoch tohto systému, ale nevytvára dostatočnú ochranu pre nízkopríjmové zárobkovo činné osoby (ženy) a odhliadnuc od dobrovoľného poistenia ani pre skupiny osôb s odôvodnenou potrebou zvýšenej ochrany. Medzi túto posledne menovanú skupinu osôb podľa nášho názoru patria študentky vyňaté z povinného nemocenského poistenia. Pre tieto skupiny osôb síce zákonodarca pripravil inštitút dobrovoľného nemocenského poistenia, ale podmienil ho aj dojednaním resp., trvaním dobrovoľného dôchodkového poistenia a zároveň na ňom „odvodovo“ neparticipuje a ani ho v týchto intenciách inak neznevýhodňuje či neoslobodzuje.

Vo vzťahu k štátnym sociálnym dávkam zameraných na podporu starostlivosti rodiča o dieťa v období po pôrode a krátko po ňom zvýrazňujeme potrebu zakotvenia kritérií pre poskytovanie pravidelne opakujúcich príspevkov, príp. poskytovania ich vo zvýšenej sume, až po „testovaní“ zvýšenej potreby pomoci rodičovi / rodičom zo strany štátu. Osobitne to platí pre poskytovanie rodičovského príspevku, keďže k nastaveniu dávkových schém jednorazových príspevkov spätých s obdobím tesne po pôrode nemáme zásadné výhrady. K rodičovskému príspevku poznamenávame, že „pôvodná“ právna úprava zákona č. 571/2009 Z. z. účinná od. 1. januára 2010 prezentovala koncepciu rodičovského príspevku ako príspevku v podobe tzv. sociálnej mzdy, ktorej účelom bolo kompenzovať stratu možnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku poskytovanej osobnej starostlivosti dieťaťu[22]. Uvedené sa prejavilo na formulácii podmienok spojených s poskytovaním rodičovského príspevku do podoby vylúčenia výkonu zárobkovej činnosti a podľa nášho názoru správneho prístupu vyjadreného v zohľadňovaní výkonu zárobkovej činnosti v období pred očakávaným dňom pôrodu v podobe splnenia tzv. čakacej podmienky na vznik nároku na materské (t.j. priznania materského alebo min. splnenia podmienky 270 dní účasti na nemocenskom poistení v posledných 2 rokoch pre pôrodom). Posledne uvedená požiadavka bolo previazaná s poskytovaním vyššej sumy príspevku. V naznačenom kontexte predchádzajúcej právnej úpravy poskytovania rodičovského príspevku vnímame aktuálny prístup v poskytovaní rodičovského príspevku v spojitosti s poskytovaním príspevku na starostlivosť o dieťa za nesystémovú.